Obec Kočovce
Obec Kočovce pozostáva z troch miestnych častí: Kočovce, Beckovská Vieska a Rakoľuby. Územie Kočoviec bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej, čo dokazujú nálezy črepov a štiepaných kamenných nástrojov práve z tohto obdobia. Kočovce patrili Beckovskému panstvu, Malé (Zemianske) Kočovce patrili viacerým zemianskym rodinám: Kočovským, Bobrovníckym, Rakoľubským, Kálnickým, Dubnickým, Príleským. Historickým symbolom aj erbom obce je podľa najstaršej pečatnej pamiatky z roku 1784 vŕba, vyrastajúca pri potoku.
Rakoľuby do roku 1960, kedy sa spolu s Beckovskou Vieskou pričlenili ku Kočovciam, písali vlastnú, samostatnú históriu. Prvýkrát sa v stredovekých listinách obec spomína v roku 1262. Rakoľuby patrili zemanom Rakolubským a Kalnickým. Neskôr ich vlastnili šľachtické rody Dubnických, Medňanských, Marcibáni a naposledy Bánoci. Symbolom obyvateľov Rakoľúb je podľa obecnej pečate z roku 1840 rak.
Beckovská Vieska sa prvýkrát v listinách spomína v roku 1396. Najprv bola vlastníctvom zemanov, neskôr prešla do rúk panstva Beckov. V čase zlúčenia s Kočovcami bol počet obyvateľov Beckovskej Viesky 406. Vzhľadom k tomu, že hlavným zamestnaním obyvateľov bolo poľnohospodárstvo, symbolom obce sa stali dva kosáky.
Zaniknutý cintorín
Keška sa nachádza vedľa zaniknutého a zarasteného cintorína v strede poľa. Jeho lokalitu symbolizuje takmer dvesto metrov od panelovej cesty vzdialený veľký drevený kríž stojaci vedľa priestoru zarasteného náletovými drevinami. Tento cintorín so sebou nesie veľké množstvo otáznikov. Povráva sa, že je na ňom pochovaná Zuzana Hönschová manželka dobrodruha, cestovateľa, objaviteľa, kolonizátora, spisovateľa a kráľa Madagaskaru Mórica Beňovského (1746-1786). Sú to ale iba dohady kedže hrob Mórica Beňovského neúspešne hľadalo už množstvo výprav. Nájsť miesto posledného odpočinku jeho manželky Zuzany na miestach, kde sa v 19. storočí pochovávalo, je dnes už tiež pravdepodobne nemožné. V húštine kríkov sú zachované posledné dva hroby. Na jednom z nich je dokonca náhrobný kameň s čitateľnými dátami zosnulého. S rodom Beňovských ale nemá nič spoločného. Hrob dokonca zdobia aj umelé kvety. Dnes už sú hroby dosť zarastené a ťažko sa k nim dostať, ale kto by ich chcel vidieť, stačí sa trošku prebrodiť kríkmi zo severnej strany. Ale pozor na diviakov a líšky!
SWG (tie drevené kolečká) iba za výmenu prosím.
Prajeme príjemný odlov :)