HRADNY MYTNIK
Kedysi dávno, keď sa ešte na hrad chodilo iba na koňoch a pešo, žil v Uhrovskom Podhradí človek, ktorý bol zamestnaný ako hradný mýtnik. Zo začiatku slúžil poctivo a od každého, kto išiel hore na hrad, vyberal rovnaké mýto. Lenže časom zistil, že by mohol zarobiť viac peňazí, ak by vyberal zároveň pre hrad, ako aj pre seba. Aby si to hradný pán nevšimol, začal pýtať od cudzincov väčšie mýto. Hradný pán si to nevšimol, ani tí, ktorí prichádzali na hrad po prvýkrát. Časom zbohatol a podvodnícky získané peniaze si ukladal do truhličiek a zakopával v Čerešňovej doline. Čo sa ale nestalo! Ako starol, slabol mu zrak a už nevedel rozoznať cudzincov od tunajších a začal vyberať od všetkých rovnako zvýšené mýto. Jedného dňa takto žiadal platbu od starého sluhu, ktorý nosil panstvu na hrad z dediny čerstvé vajíčka a mlieko. Ten si však veľmi dobre pamätal, že mýtnik kedysi pýtal o polovicu menšie mýto a tak sa rozhneval: vyhľadal jedného starého tuláka, ktorý sa skrýval v lesoch pod Rokošom, voňal borovicovým ihličím a bukovým lístím a o ktorom sa šepkalo, že ak chce, vie čarovať. Vybral sa za ním pod Rokoš a doniesol aj jemu čerstvé vajíčka. Tulák mu sľúbil, že so starým mýtnikom urobí poriadok. Nasledujúceho dňa mýtnik za čudesných okolností zmizol a od toho dňa sa už nikdy neobjavil. Povráva sa, že ho tulák začaroval na lesného škriatka, ktorý za trest už nesmie vyberať peniaze, iba autogramy...
Dodnes niektorí dobrodruhovia chodia do Čerešňovej doliny pod zámienkou opekačiek tajne hľadať zakopané truhličky, zatiaľ márne...