Radvaň-03-hrob A. Sládkoviča

Andrej Sládkovič

Jeden z tvorcov novodobej slovenskej poézie Andrej Sládkovič, vlastným menom Braxatoris sa narodil v učiteľskej rodine 30.3. 1820. 

Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici. Živil sa súkromnými hodinami v meštianskych domoch. Tak sa dostal do zámožnej rodiny Píšlovcov, kde sa zaľúbil do ich dcéry Márie. V roku 1840 študoval v Bratislave. Neskôr študoval v Halle, kde sa inšpiroval pri písaní filozoficko – reflexívnej básne Sôvety (rozhovory) v rodine Dušanovej. Po návrate z Nemecka pracoval ako vychovávateľ. Ťažko znášal rozchod s milovanou Máriou, ktorú vydali za medovnikára. Od roku 1847 pôsobil ako evanjelický farár v Hrochoti a Radvani, kde aj zomrel.

Revolúciu v roku 1848 privítal hymnickou básňou Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti. Hoci sa na revolúcii priamo nezúčastnil, maďari ho istý čas väznili.

Sládkovičova tvorba nie je rozsiahla.

V básni Sôvety v rodine Dušanovej využíval paródiu i satiru. V tomto diele tlmočí tézy, že rozum, pravda a túžba po slobode sú podmienkou oslávenia ľudského ducha.

Andrej Sládkovič je na evanjelickom cintoríne v Radvani pochovaný spolu s manželkou Antóniou. Akoby zo samotného hrobu v pozadí  vyrastá majestátna, zákonom chránená lipa, ktorú  na Sládkovičovom  pohrebe pred  takmer 145 rokmi  vysadil Sládkovičov priateľ Ján Botto, ktorý tu 23. apríla 1872 predniesol poslednú báseň „Ondrejkovi“. Na tomto mieste  dýcha na človeka slávna história slovenského národa.

Ako dôležitá osobnosť Radvane, nemohli sme si na mieste jeho posledného odpočinku dovoliť nezaložiť kesku

Ku keške: keďže sme nechceli umiestniť kešku priamo na evanielický cintorín, umiestnili sme ju hneď vedľa