Cache nehľadajte na uvedených súradniciach – tam už niekoľkokrát bola, ale párkrát zmizla, až sa napokon Bizzon rozhodol pre archív. Ja som si povedal, že dáme tomu ešte jednu šancu, miesto si to zaslúži – ale skúsime to inak – ako offset multinu. Tak v tejto forme to hádam vydrží...
Na úvod „trochu“ z histórie:
Na Slovensku sa so Židmi stretávame prvýkrát v roku 1113 v Nitre. Veľký príliv zaznamenávame v 18. storočí, predovšetkým z Moravy. Na území obcí a miest žili pod ochranou kráľa a boli viac-menej trpení. Až v roku 1781 tolerančným patentom Jozefa II. dostali práva sťahovať sa do miest a vykonávať obchod i remeslá. Od roku 1787 si museli ponemčiť priezviská, od 1790 si mohli zakladať vlastné školy. Neskôr, zákonom z roku 1840, im rozšírili práva slobodného podnikania, od roku 1860 mohli nadobúdať nehnuteľnosti. K zrovnoprávneniu Židov s ostatnými národnosťami došlo v roku 1867, náboženskú slobodu dosiahli až v roku 1895. Pokiaľ sa na jednom mieste zišlo viac židovských rodín, zakladali si samostatnú židovskú náboženskú obec, spravujúcu cirkevné a všeobecné záležitosti, školu i synagógu. Menšie komunity na dedinách sa prihlasovali za členov týchto obcí vo väčších sídlach. Napríklad v roku 1920 boli na hornej Nitre tri židovské náboženské obce – v Prievidzi, Novákoch a Žabokrekoch nad Nitrou.
Židia si svoje cintoríny zriaďovali v blízkosti modlitební – synagóg, samozrejme, iba tam, kde to bolo možné. Na hornej Nitre sa vyskytujú na okraji obcí, i v značnej vzdialenosti od nich (Nováky). Ale aj Židia v Nitrianskom Rudne mali synagógu, no cintorín si nezriadili. Jednoduché náhrobníky majú tvary obeliskov alebo plochých tabúľ, jednoduchých alebo s bohatou plastickou architektonickou výzdobou. Nesú mená zosnulých, no väčšinou starozákonné vety v hebrejskom jazyku. Tradičnou súčasťou židovských náhrobníkov sú symboly. Častý je motív smutnej vŕby, symbolizujúci smútok, alebo dve dlane, vypovedajúce o múdrosti zosnulého. Pohrebný rítus v židovskej komunite mal svoje zákonitosti. Mŕtveho položili na dosku, umyli a odeli do bielych šiat, prikryli plachtou a čiernym plátnom. Hrobovú jamu vyložili doskami, spodok ostal voľný. Mŕtvolu spustili dolu, na chrbát, uzatvorili príklopom a zahádzali. Starostlivosťou o pohrebné obrady a správou cintorínov sa zaoberali spolky chewa kadischa. Tento spolok existoval do roku 1941 aj v Prievidzi.
Po nastolení tvrdých protižidovských opatrení boli komunity sústreďované do táborov a zväčša transportované do koncentračných táborov. Osamotené synagógy a cintoríny sa stali terčom rôznych útokov. Tak v roku 1941 prievidzskú synagógu zdemolovali prívrženci nacistov z N. Pravna. Keďže židovské komunity sa po vojne viac nevrátili do svojich pôvodných domovov, ich pamiatky spustli. Synagógy boli asanované, cintoríny sa stávali cieľom útokov vandalov i zlodejov. Množstvo židovských náhrobných kameňov skončilo po úpravách aj na našich cintorínoch. A to i napriek tomu, že pod nimi stále spočívali zosnulí. To je ale už vecou svedomia každého z nás.
A teraz prejdime už priamo ku komunite a cintorínu v Prievidzi.
U židovskej komunity v Prievidzi, ako pri jedinej u nás, poznáme presný dátum jej vzniku. Prvý Žid, Adam Rosenthal z Bánoviec nad Bebravou, sa tu usadil 29. septembra 1851. Postupne prichádzali ďalší a komunita sa rýchlo rozrastala. V roku 1870 tu žilo 203 Židov, v roku 1896 takmer 250, v roku 1921 už 306 a naposledy v roku 1942 až 420. Okrem synagógy a vlastnej školy mali v Prievidzi Židovský ženský spolok, zväz židovských sionistických žien WJCO, športový spolok Hagibor a oddiel židovských skautov Hašomer. Židia mali aj vlastnú banku – Obchodný a hospodársky úverový ústav i politickú stranu. K najznámejším prievidzským rodinám patrili Bienenstock, Blody, Braun, Diamant, Fischer, Freiberg, Fürst, Goldberger, Gömöri, Gubitš, Händler, Heber, Heumann, Holzer, Kellermann, Kalloš, Kohn, Kováč, Krammer, Löwi, Löwinger, Müller, Reif, Rosenthal, Singer, Spitzer, Straus, Vogel, Wagner, Weiss, Werner, Wlček, Ziegler, Deutelbaum z Kocurian, Finkelstein z Veľkej Lehôtky, Lang zo Žabokriek a Steiner zo Šútoviec. K prievidzskej náboženskej obci patrili aj Židia z okolitých obcí.
Židovský cintorín v Prievidzi bol založený v roku 1853. Rozkladal sa pod Banskou na ploche viac ako 800 m2 ohradenej kamenným múrom, od roku 1932 k nemu pribudla modlitebňa a byt správcu, ktoré stoja dodnes. Cintorín spravoval spolok chewra kadischa, ktorý mal aj pohrebný voz s príslušenstvom. Židovská komunita v Prievidzi sa po vojne neobnovila a cintorín pustol. Viackrát sa stal terčom vandalov i zlodejov, náhrobky končili i za hranicami okresu. Napokon v roku 1985 bol cintorín definitívne zlikvidovaný, náhrobné kamene uložené na kopy, odkiaľ boli opäť rozkrádané. Cintorín bol symbolicky, na malej ploche, opäť obnovený v roku 1994. Ústrednou stavbou je časť bývalej krypty rodiny Heumannovcov, okolo nej stojí 18 náhrobníkov, v nemeckom, maďarskom, slovenskom i hebrejskom jazyku. Pomníky patria rodinám Dietelbaum, Donáth, Kellermann, Löwy, Nussbaum, Nutter, Rosenthal, Rosenzweig, Schustek, Wagner, Weiss a Wolf. Ďalšie dva náhrobné kamene sú ešte zahrabané v zemi. Najstarší pochádza z roku 1884. V roku 1994 tu predstavitelia mesta odhalili pamätnú tabuľu obetiam holokaustu.
A teraz k úlohám - odpovede na ne nájdete v areáli cintorína:
A = počet umučených členov mestskej židovskej komunity v rokoch 1942-1945 (poznámka: SNP 1944 nepriratávaj - len číslo pred týmto textom)
B = štvorciferné číslo za slovom SIWAN
C = štvorciferné číslo pod menom DEZSO (R.)
D = vyššie z dvojice čísel pod menom ISIDOR (R. – také isté, ako pri C)
E = rok narodenia ETELY Holzovej
N 48°46.SSS; E 018°38.VVV
SSS dostaneš nasledovne: od najväčšieho zisteného čísla odrátaj všetky menšie, okrem najmenšieho, to prirátaj. Od výsledku odrátaj 6.
VVV vyrátaš nasledovne: namenšie zistené číslo vynásob tromi, odrátaj od neho číslo tvorené poslednými dvomi ciframi druhého najmenšieho čísla, a prirátaj čislo tvorené poslednými dvomi ciframi druhého najväčšieho čísla
Príjemné lúštenie a odlov
Štartovacia výbava: odmena pre prvých troch nálezcov + logbook a ceruzka
Zdroj informácií: https://myhornanitra.sme.sk/c/3572058/na-miestach-kde-uz-nikto-nespomina.html#ixzz5PBsBqiOZ