Asfaltový lom
Geologické zloženie Malej Fatry svojou rozmanitosťou otvára viaceré možnosti na ťažbu nerastných surovín. V minulosti a i v súčasnosti to bol vápenec, železná ruda (Kurská dolina), ale aj také vzácne suroviny ako prírodný asfalt. Nemými svedkami týchto ťažobných aktivít sú viaceré opustené lomy a štôlne.
Prírodný asfalt je veľmi vzácny a jedným z nálezísk v minulosti bol aj opustený asfaltový lom v katastri obce Varín. „Baňa“, ako ju pomenovali miestni, sa nachádza v nadmorskej výške 391 mnm, v lokalite Hrady. V súčasnosti ju tvoria dve štôlne a starý zatopený lom.
Prvé pokusy o ťažbu prírodného asfaltu začali už pred 1. svetovou vojnou. Vtedajší majiteľ Dr. Holczman uzavrel zmluvu s maďarskou asfaltérskou firmou o odbere vyťaženej suroviny. Vtedy boli otvorené prvé dve štôlne a jedna šachta. Príchod 1.svetovej vojny ťažbu prerušil a rozpad Rakúsko-Uhorskej monarchie úplne znemožnil.
Pravidelná priemyselná ťažba sa začala až v roku 1927, keď bola založená firma Varinasfalt. Tá v nasledujúcich rokoch 1927 až 1928 otvorila baňu, vybudovala elektrické vedenie s transformačnou stanicou, sprístupnila baňu vybudovaním vlakovej vlečky. Následne postavila štvorposchodovú budovu s násypkou a drviacim zariadením. Celková kapacita závodu za plnej prevádzky bola až 200 ton asfaltovej drviny a štrku denne. V roku 1929 dosiahla ročná produkcia 1783 ton vyťaženého materiálu. Vyrobený materiál bol dodávaný na stavbu ciest nielen v blízkom okolí ale aj aj do Prahy a Brna. Ložisko sa však postupom čacu vyčerpalo a poklesom rentability sa výroba obmedzila. Navyše závod čelil problémom s presakovaním vody do štôlní, ktorú bol nútený trvale odčerpávať. Nejakú dobu ešte prebiehala ťažba dolomitickej drviny a štrku, ale v okolí bolo viacero veľkých lomov, ktorým nemohol konkurovať a tak bola začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia prevádzka závodu ukončená. Tým bolo ukončené aj odčerpávanie vody a lom a nižsie položené štôlne boli zaliate vodou. Koľajisko bolo vytrhané a čiastočne nahádzané do zatopeného lomu, spolu s ďalším banským zariadením.
Hĺbka umelého jazera je okolo 18 metrov, ale postupne sa zmenšuje zosuvmi bočných svahov. Bývalý areál zmizol v kroví, zostalo stáť len torzo násypky a drvičky. Bohužiaľ spodná časť je zavalená domovým odpadom. Neďaleko parkingu ešte stojí kaplnka svätej Barbory, patrónky baníkov, pochádzajúca z obdobia otvorenia lomu.
Asfalt
Prírodný naftobitumen (bitumen) čiernej farby, silne viskózný až tvrdý. Väčšinou impregnuje sedimentárne horniny (napríklad piesky - Athabasca, Kanada), výnimočne se vyskytuje volne (asfaltové jezerá - Trinidad, Venezuela).
Výskyt asfaltu v Malej Fatre je viazaný na dolomity chočského príkrovu (a ich brekcie) chočského príkrovu, pričom prechádza aj do podložných vápencov krížňanského príkrovu a výskyt je potvrdený aj v nadložných eocénnych zlepencoch. Asfaltová živica vznikla pravdepodobne z primárných zdrojov ľahkej parafinickej ropy v kriedových vápencoch krížňanského príkrovu procesmi nízkoteplotnej destilácie, oxidácie a polymerizácie. Neskoršími tektonickými procesmi (alpínske vrásnenie), pri ktorých dochádzalo k presunu príkrovov, prenikla ropa do hornín chočského príkrovu, pričom sa z nej chemickými procesmi stala asfaltová živica. Predpokladá sa, že sa jedná o pozostatky mäkkých častí tiel živočíchov, ktoré sa nerozložili ale zachovali sa v tejto „modifikovanej“ podobe až do dnešných čias. K vnútorným vplyvom, ktoré začínajú pôsobiť na odumretý organizmus, patria hnilobné procesy prebiehajúce bez prístupu vzduchu (anaeróbny proces) za nízkeho parciálneho tlaku. Rozklad mäkkých tkanív postihuje bielkoviny, tento proces sa označuje ako bitumenizácia. Asfalt patrí k bežným organogénnym materiálom, na Slovensku sa však nachádza v horninách len zriedkavo. Na obnažených stenách lomu počas teplých dní mäkne a vyteká (asfalt sa topí pri teplote 50 – 60 stupňov).
Prírodný asfalt, ktorý sa tu ťažil, mal 100 % čistotu. Navyše materskou horninou bol dolomit brekciovitého typu, ktorého trhliny a pukliny boli asfaltom vyplnené. To značilo, že po vyťažení nebolo potrebné asfalt separovať ale stačilo vyťaženú horniny podrviť a výsledný produkt sa mohol priamo použiť na valcovaný asfalt. Obsah asfaltu v hornine bol v priemere okolo 7 percent, pričom maximálny obsah bol až 40 percent.
Prístup Pri príchode k zaliatemu lomu priamo pred sebou uvidíte výrazný vchod prvej štôlňe, ktorá má však dĺžku len 4 metre a nemá žiadne pokračovanie. Vchod do druhej, hlavnej štôlne je asi 10 metrov vpravo, ukrytý na zlome skalnej steny. Vchod má výšku asi pol metra a šírku 1 meter. Po vstupe sa pred vami otvorí štôlňa s výškou 2.5 metra a šírkou 4 metre. Vstup býva pomerne blatistý. Na dne možno vidieť zvyšky starého koľajiska. Zhruba 50 metrov ood vchodu sa je menšia odbočka doľava (viď priložená mapa). Bočná chodba je výrazne menšia, kľukatí sa a končí väčšou miestnosťou o rozmeroch 4x4 metre a výške 2.5 metra. Celý tento priestor pravdepodobne slúžil ako sklady, nakoľko cestou možno pozorovať pozostatky zárubní, podobne ako na ďalšom priestore. Hlavná chodba pokračuje ďalej ale už asi o 5 metrov začína prvý malý zával. Za ním je vytvorené malé jazero o dĺžke asi 10 metrov. Jeho hĺbka je premenlivá v závislosti od počasia, ale neklesá pod 20-30 centimetrov. Na povrchu vody vidno mastné oká ako dôkaz prítomnosti ropných látok z asfaltu. Za jazierkom sú ďalšie závaly a strop je pomerne narušený. Postup do týchto priestorov je tým veľmi riskantný.
Pre získanie odpovedí na na otázky a tým aj zalogovanie nálezu, je nutné vojsť do hlavnej štôlne:
1. Pri prvom závale na hlavnej chodbe si všimnite obnažený strop. Čím sa odlišuje od okolitého povrchu? Aká farba je výrazná a čo ju spôsobuje?
2. Prejdite do bočnej chodby a prejdite sa až do poslednej miestnosti. V chodbe pred ňou si opäť všimnite strop chodby. Je na ňom niečo, čo sa bežne nevyskytuje v umelo vytvorených chodbách, čo je to?
3. Odfoťte sa na publikovaných súradniciach pred vchodom do lomu, hanblivý odfoťte svoju ruku ukazujúcu na vchod. Fotku priložte k svojmu logu. Na každom obrázku musí byť jeden kešer. Logy bez fotky budu zmazané.
Zalogovať môžete hneď, odpovede štandartnou cestou cez profil, pokiaľ mi do 3 dní neprídu odpovede, log bude následne zmazaný.
Použité zdroje:
Bonová - Základy geológie pre geografov
Spravodaj slovenskej speleologickej spoločnosti
The geological composition of Mala Fatra opens up a variety of possibilities for mining raw materials through its diversity. In the past and today, it was limestone, iron ore, but also rare commodities like natural asphalt. We can find are several abandoned quarries and galleries. Natural asphalt is very rare and one of the sites in the past was the abandoned asphalt quarry in the village of Varín. Quarry is located at an altitude of 391 m above sea level. It currently consists of two galleries and an old flooded quarry. The first attempts to extract natural asphalt began before the First World War. Owner Dr. Holczman signed contract with the Hungarian asphalt company to supply extracted raw material. At that time the first two galleries and one shaft were opened. The arrival of the First World War interrupted mining and the disintegration of the Austro-Hungarian Empire totally stopped it. Regular industrial mining began only in 1927, when company Varinasfalt was established. In the following years 1927 to 1928, mine was opened and an electric conduit with the transformation station was built. At the same time was built a train siding. Subsequently, it built a four-story building with a hopper and a crushing device. Total plant capacity in full operation there were up to 200 tons of asphalt and gravel per day. In 1929, the annual production of 1783 tonnes of extracted material was achieved. The produced material was supplied for road construction not only in the vicinity but also to Prague and Brno. However, the deposit was exhausted and the declination of profitability reduced production. In addition, the plant faced problems with water leakage into a gallery and was forced to drain permanently. So by start of the sixties of the last century was plant closed. This also resulted in the drainage of water to the quarry and the lowered galleries which were flooded.
In order to get answers to questions for possibility to log the cache, it is necessary to enter the main gallery (by entering Hlavná štôlňa))
1. At the first collapse on the main gallery, notice the exposed ceiling. What's different from the surrounding surface? What color is distinctive and what causes it?
2. Go into the side corridor and head over to the last room. In the corridor in front of her, again notice the ceiling of the corridor. There is something there that is not commonly found in artificially created corridors, What is it?
3. On published coordinates take photo of yourself in front of entrance to main gallery. For shy cachers - take picture of your hand pointing at entrance. Attach picture to your log. Logs without picture will be deleted.
You can log cache immediately, answers standard way through profile, but if I don’t receive answers within 3 days, your log will be removed.
