Ľubietová - medenné ložiská
Ložiská medených rúd v Ľubietovej a okolí patria k najvýznamnejším rudným oblastiam na Slovensku. Medené rudy sa nachádzali na troch ložiskách - Podlipa na východnom okraji obce, Svätodušná a Kolba, obe v doline Peklo, asi 5 kilometrov východne od obce. Najvýznamnejším ložiskom bola Podlipa, kde sa meď, pravdepodobne v rýdzej podobe, ťažila už v dobe bronzovej. Na Svätodušnej a Kolbe sa okrem medi vo väčšej miere nachádzali aj niklové, kobaltové a strieborné rudy. Písomné zmienky od ťažbe sú z roku 1340, najväčší rozmach zaznamenali bane v 14. a 16. storočí. V 18. storočí začalo v produkcii prevládať železo a v roku 1863 ťažba celkom ustala. Mineralizácia je hydrotermálneho pôvodu, je viazaná na horniny permského veku.
Štôlňa Johan.
Podlipa je najvýznamnejším a v minulosti intenzívne ťaženým ložiskom medených rúd. Celkovo sa tu nachádza približne 18 štôlní. Obsah medi v rude bol miestami až 22 % (štôlňa Klementi). Hlavným rudným minerálom bol chalkopyrit, v menšej miere tetraedrit alebo pyrit. Výplň žíl tvorí masívny kremeň, siderit a ankerit. Podlipa je známa pestrým výskytom sekundárnych minerálov medi - pseudomalachitu a libethenitu.
Svätodušná a Kolba sa nachádzajú východne od obce, v hornej časti doliny Peklo (Svätodušná), resp. v jej samotnom závere (Kolba). Podľa veľkosti háld je Svätodušná druhým najväčším ložiskom, ťažba sa tu skončila taktiež v druhej polovici 19. storočia. Z rudných minerálov prevláda chalkopyrit, arzenopyrit, tennantit, kobaltín. Výplň žíl je tvorená kremeňom a sideritom. Zo sekundárnych minerálov prevládajú arzeničnany - olivenit, farmakosiderit a euchroit.
Euchroit
Euchroit (z gréckeho ευχροια - krásna farba) bol prvýkrát opísaný z Ľubietovej. Minerál objavil August Breithaupt v roku 1823. Euchroit sa nachádza na ložisku Svätodušná, kde je zvýšený obsah arzénu. Tvorí drobné kryštály smaragdovozelenej farby, prípadne sa vyskytuje vo forme kryštálových povlakov na hornine. Okrem Ľubietovej sa vyskytuje aj v susednej obci Poniky.
Euchroit.
Vlastnosti:
- Chemický vzorec: Cu2AsO4(OH)·3H2O
- Trieda: fosfáty, arzenáty a vanadáty
- Kryštálová sústava: rombická
- Farba: smaragdovozelená
- Lesk: sklený
- Tvrdosť: 3,5 - 4 (Mohs)
- Hustota: 3,44 g.cm-3
Libethenit
Libethenit je sekundárny minerál medi a fosforu, chemicky zásaditý fosforečnan meďnatý. Nachádza sa v oxidačnej zóne medených ložísk. Zdrojom fosforu je najčastejšie zvetraný apatit, v menšej miere xenotím alebo monazit. Minerál bol prvýkrát opísaný Augustom Breithauptom v 1823 na ložisku Podlipa a jeho názov vychádza z nemeckého názvu obce - Libethen. Na Podlipe sa vyskytuje vo vrchných častiach ložiska, spolu s inými sekundárnymi minerálmi medi: malachitom, pseudomalachitom. Tvorí drobné kryštály s veľkosťou do 3 mm.
Libethenit.
Vlastnosti:
- Chemický vzorec: Cu2PO4(OH)
- Trieda: fosfáty, arzenáty a vanadáty
- Kryštálová sústava: rombická
- Farba: svetlo až tmavozelená, olivovozelená
- Lesk: sklený
- Tvrdosť: 4 (Mohs)
- Hustota: 3,97 g.cm-3
Mrázekit
Mrázekit bol opísaný na ložisku Podlipa, v banskom poli Rainer českým mineralógom Zdeňkom Mrázekom. Analýzy a opis však v dôsledku jeho tragickej smrti dokončili kolegovia a minerál pomenovali na jeho počesť. Minerál vytvára drobné ihličkové, alebo tabuľkové kryštály s veľkosťou max. 5 mm.
Mrázekit.
Vlastnosti:
- Chemický vzorec: Bi2Cu3(PO4)2O2(OH)2·2H2O
- Trieda: fosfáty, arzenáty a vanadáty
- Kryštálová sústava: monoklinická
- Farba: modrá
- Lesk: sklený
- Tvrdosť: 2 - 3 (Mohs)
- Hustota: 4,90 g.cm-3