Hore Hamorsku - Za lavočku
Jednoduchá miniséria, ktorá Vás prevedie Hámorskou ulicou od kríža ku krížu. (vo svojej finálnej podobe, ak sa mi ju podarí uskutočniť)
Nedávno som sa po dlhom čase ocitol v rodnom mestečku. Dokonca nebol žiaden veľký sviatok ako Vianoce či Veľká noc, žiadna rodinná udalosť, svadba ani pohreb. V poslednom čase sa takéto niečo nestáva. A ak sa aj stane, zvyknem pomôcť rodičom s nejakou náročnejšou, zväčša fyzicky ťažšou prácou. Vymaľovať pár izieb, orezať stromy, pomôct s prácou v záhrade... Skrátka, stále sa niečo nájde.
No tentokrát to bolo iné. Tentokrát som mal poobedie pre seba a zažiadalo sa mi pohybu. Prechádzka hore ulicou až na Hamru, ako sme doma familiárne volali dedinku Zemplínske Hámre, sa zdala ako vynikajúci nápad. Tak som ho uskutočnil. Chmatol som svoj turistický batoh, hodil doň pollitrovku s vodou, musli tyčinku, zapol rezkú hudbu do sluchátok a už som si to šinul hore kopcom...
Prebehol som pohľadom po fasádach susedných domov. Tých starých, známych, po niektorých zrenovovaných, dokonca po pár nových, priam až luxusných. Minimálne jeden mi pripomenul haciendu, aké vídať v argentínskych telenovelách. Dopravnú značku oznamujúcu koniec obce som nechal za chrbtom. Ešte pár krokov vo svižnom tempe a potom som spomalil. Zaujala ma drevená lavička ponad šanec pri ceste. Jednoduchá lávka z pár tenkých kmeňov a dosák. Pohromade ju držalo len za hrsť klincov a dobrý úmysel jej staviteľa. Lákala ma: "Podˇsa pozrieť na druhú stranu. Prejdi po mne." Ja som jej výzvu poslúchol, vydal sa do prítmia stromov lemujúcich cestu za hlbokou odvodňovacou ryhou. Spolu s pár komármi na mňa zaútočilo prítmie, vôňa dubových listov a končiaceho leta, roj spomienok...
Vtedy som si uvedomil, že toto je jedno z miest, ktoré by malo mať vlastnú kešku! Aj keď len s listingom školáka píšucého slohovú prácu. Lebo aj na tie časy, keď som ním bol, som si spomenul. A spolu s ďalšími miestami, ktoré som v to poobedie navštívil sa rojili ďalšie spomienky a nápady na umiestnenie krabičiek. Vlastne prečo nie? Celý koncept geocachingu je pre mnohých z nás kešerov vlastne jedná veľká hra a zároveň pripomienka toho, že sme voľakedy boli mladý a dychtiaci po dobrodružstve. Prečo klamať? Ja stále hľadám dobrodružstvo! Aspoň malé, aspoň občas. Vy vlastne tiež.