Dolná Streda

Po prvýkrát sa obec spomína ako Zeredahel 28. 8. 1283, keď uhorský kráľ Ladislav IV. daroval ostrihomskému arcibiskupstvu územie susediacej osady Únovce. História obce však siaha podľa archeologických nálezov do obdobia pred naším letopočtom, čoho dôkazom je i soška, tzv. Venuša z Dolnej Stredy. Svedectvo osídlenia dosvedčuje pohrebisko staromaďarských bojovníkov z 10. stor. n. l. ako i slovanské pohrebisko z 11. storočia. Vznik a rozvoj Dolnej Stredy spolu so susednou Sereďou určovala významná poloha križovatky dvoch historických ciest, jedna smerovala západovýchodne z Moravy cez Trnavu a Šintavu do Ostrihomu, druhá viedla severojužným smerom údolia Váhu. Pohnutá história obce sa druhýkrát zaznamenala v r. 1312, keď vojská Matúša Čáka z Trenčína obec zničili a kostol vypálili.

Najstaršia pečať obce sa zachovala na písomnosti, ktorú vydal richtár a prísažný v roku 1608. V pečatnom poli je zobrazená postava biskupa držiaca pastiersku palicu ako symbol, že zemepánom obce bol ostrihomský arcibiskup. Ďalšia pečať Dolnej Stredy bola vyhotovená v roku 1712.

V roku 1553 sa obec opätovne spomína ako znovuvybudovaná, pravdepodobne po ničivých tureckých nájazdoch.

V r. 1571 - 1574 sa Dolná Streda uvádza ako oppidum, t. j. mestečko s týždennými i výročnými jarmokmi a širokou remeselnou výrobou. Obec je spomínaná ako významné poľnohospodárske sídlo patriace Trnavskému panstvu ostrihomského arcibiskupstva. Rozvíjali sa tu remeslá ako: pletenie košov, košov, plotov, tkáčske remeslá, lisovne konopného oleja a koželužna. Rozvoj obce ovplyvňoval rybolov a pltníctvo.

Druhá polovica 16. stor., celé 17. stor. a začiatok 18. stor. bolo obdobím, ktoré obci prinieslo viaceré vojnové pustošenia a živelné pohromy, najmä povodne Váhu, požiare, ale i mor, ktorý zúril v r. 1710 - 11.

Z histórie je známy štrajk poľnohospodárov v r. 1928, do ktorého sa zapojili i občania obce. Na Veľkonočnú nedeľu 1. 4. 1945 sa obcou prehnal front II. svetovej vojny, ktorý poznamenal obec škodami aj obeťou z radov občanov. V roku 1950 bolo založené JRD ( Jednotné roľnícke družstvo), ktoré v roku 1964 prešlo na Štátny majetok. V roku 1970 bola obec pripojená k mestu Sereď. Od roku 1965, kedy bola dobudovaná Niklová huta (už zatvorená) ležiaca v katastrálnom území obce, obyvatelia nachádzali prácu v tejto továrni, ako i v ďalších vznikajúcich podnikoch.

V r. 1990 sa obec osamostatňuje a zveľaďuje. Svedčí o tom plná plynofikácia, rozvod vodovodu, kanalizácie, nového osvetlenia a rozhlasu. V obci sa zachovali tradičné názvy ulíc a z tradičných remesiel výšivka. Takmer 30 firiem a podnikateľov v katastrálnom území obce úspešne reprezentuje obec, ktorá sa stala rovnocenným partnerom mestu Sereď i významným obciam tohto regiónu.

Kostol

Dominantou obce je barokovo-klasicistický kostol dobudovaný v r. 1781, nesúci meno sv. Jakuba.

Kultúra

Obec je rodiskom jaskyniara Jána Majku (objaviteľa jaskyne Domica) a básnika Vojtecha Mihálika. Tu pôsobil ako farár i prvý slovenský poslanec v uhorskom sneme ThDr. Ferdinand Juriga. Pýchou obce bol i spevák SND František Benkovský. Obec bola známa vysokou úrovňou ochotníckeho divadla a hodov.


Turizmus

Na Kostolnom námestí sa rozprestiera nádherný park, v ktorom sa nachádza aj "storočná lipa", artézska studňa, ako aj kostol sv. Jakuba. Návštevníkom ponúka príjemný relax v podobe prechádzok.

Mlyn

V obci sa nachádza aj starý mlyn ktorý sa dnes využíva na iné účely.

Odychová zóna

Za obcou na brehu Váhu je odychová zoná kde sa nachádzajú aj mrtvé ramená váhu a vybudované cyklistické cesty.

Iné pamiatky

Obecný úrad