DVORNÍKY

Dvorníky - je v súčasnosti malá obec nachádzajúca sa v okrese Krupina. Ležia v doline riečky Štiavnice na východnom okraji Ipeľskej pahorkatiny a juhozápadnom okraji Krupinskej pustatiny v nadmorskej výške 145 až 303 metrov. V dedinke žije asi 190 obyvateľov a má približne 80 domov. V obci je zavedená elektrina (1942), plynová i vodovodná sieť (1987). Obcou prechádza železničná trať Zvolen – Šahy, na ktorej bola v roku 2003 pozastavená osobná preprava.

Výhodná geografická poloha obce, nadmorská výška i samotná konfigurácia terénu predznamenala osídlenie tejto oblasti už v pravekom období. Najstaršie stopy osídlenia siahajú do mladšej doby kamennej - neolitu. Na území obce bolo lokalizované rozsiahle sídlisko kultúry s lineárnou keramikou. Ďalší keramický materiál, objavený v horných vrstvách podložia, poukazuje na dlhšie osídlenie v dobe hradištnej. Výhodnú polohu obcí pravdepodobne využili na osídlenie aj slovanské kmene. Ďalšie nálezy sú z obdobia stredoveku - mince, keramické fragmenty nádob, bronzová sakrálna plastika Corpus Christy z 1. polovice 13. storočia. Územie obce preskúmal na prelome 19. a 20. storočia Andrej Kmeť, katolícky kňaz z Prenčova a zakladateľ múzejníctva na Slovensku.

Predchodcom obce bola osada, ktorá existovala na tomto území už za vlády sv. Štefana, maďarského kráľa, ktorý v roku 1009 pripojil územie dnešného Slovenska ku svojej korune. Najprv niesla dedina meno svojich majiteľov Tessériovcov. Pôvodne sa skladala z dvoch samostatných častí - Malých a Veľkých Tesár. Malé Tesáre (Minor Teszer) sa nachádzali na území obce v časti Patkôš. Veľké Tesáre (Teszer) ležali na území dnešných Hontianskych Tesár. Prvá písomná zmienka o oboch obciach pochádza z 13. storočia. V roku 1279 kráľ Ladislav IV. daroval toto územie Demeterovi Huntovi za zásluhy v boji s českým kráľom Otakarom. 

Minor Teszer (dnešné Dvorníky) patrili neskôr aj Štefanovi Báthorymu, v 18. storočí Prónayovcom, neskôr Lukovcom, Radvánszkovcom, Nándoryovcom a i. Títo, ako aj ich predkovia, zamestnávali na svojich panstvách, poliach a dvoroch nevoľných občanov, ktorí časom nadobudli práva na ich vlastnenie. Tu má pravdepodobne pôvod i názov obce Dvorníky. Avšak názov Dvorníky (predtým Minor Teszer) sa objavuje až po tureckej okupácii v 16. a 17. storočí. Preto historik a geograf Matej Bel (1684 - 1749) usúdil vo svojej celoživotnej vlastivednej práci Notitia Hungariae historico-geographica, že obyvatelia opustili pred Turkami svoje dvory, čo zadalo podnet na vznik nového názvu - vo dvore nik - Dvorníky. 

Niekoľko storočí mali obe obce spoločný kostol na území Dvorník, spoločného učiteľa, farára i spoločný cintorín. Od roku 1798 mali Tesárania vlastný kostol, vlastného farára aj vlastný cintorín. Vo Dvorníkoch mali vlastného farára od roku 1800, kostol si postavili v roku 1854. Evanjelický kostol  je jednoloďová klasicistická stavba s vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola. Kostol má hladké fasády, polkruhovo ukončené okná, veža je ukončená zvonovitou helmicou. 

Na konci 18. storočia vynikala medzi dedinskými (triviálnymi) školami v Honte dvornícka škola spolu s terianskou. Učitelia a žiaci týchto škôl sa stretávali na hraniciach chotárov a viedli dlhé diskusie o vedách a umení. Škola v obci existovala do konca 50. rokov 20. storočia. 

Obyvatelia Dvorník v minulosti dosahovali veľký úspech v pestovaní sladovníckeho jačmeňa. Okrem toho sa orientovali na pestovanie ovsa, ďateliny, lucerny, kŕmnej repy a neskôr kukurice. Dôležitým zdrojom peňažných príjmov a v prípade núdze aj prameňom obživy bolo v obci ovocinárstvo, vinohradníctvo a včelárstvo. Ovocné stromy, predovšetkým jablone, a tiež rozsiahle vinice boli zdrojom úžitku i ozdobou kraja. Dodnes sa vo Dvorníkoch zachovalo množstvo pivníc, vyhĺbených do skál, ktoré slúžili na úschovu vína, prípadne ovocia, zeleniny a v časoch vojny aj ako úkryt obyvateľov.

Vo Dvorníkoch sa nachádzajú zvyšky niekoľkých menších kameňolomov, v ktorých obyvatelia obcí príležitostne lámali pieskovcový kameň pre vlastnú potrebu - výstavbu domov, hospodárskych budov a pivníc v 19. a na začiatku 20. storočia. Aj dnes môžeme nájsť v obci zvyšky kamennej architektúry s výtvarne náročnými detailmi. Okrem stavby kamenných domov sa ľahko opracovateľný lomový kameň používal aj na výrobu náhrobníkov. Na dvorníckom cintoríne sa nachádzajú kamenné náhrobníky miestnej výroby z 19. storočia. 

Mohlo by vás zaujímať.

Juhozápadne, na rozhraní chotárov Hontianskych Tesár a Dvorník, sú zvyšky prepriahacej stanice, tzv. čárdy Patkôš, pri ktorej zastavovali dostavníky po ceste z Budapešti do Krakova. Pri ceste do Banskej Štiavnice, kde študoval na evanjelickom lýceu, sa v nej zvykol zastaviť maďarský básnik slovenského pôvodu Sándor Petőfi (1823 - 1849), vlastným menom Alexander Petrovič. Jeho rukopis na drevenej hrade bol dlho ozdobou hosťovskej miestnosti. Traduje sa, že do pivnice prepriahacej stanice ústila úniková podzemná chodba, ktorá viedla z hradu Sitno až do Patkôša. 

V roku 1990 objavili pri Patkôši porušenú barokovú hrobku zo 17. storočia. Pri podrobnejšom výskume sa zistilo, že ide o najmladšiu časť kostola sv. Michala z 12. storočia, rozšíreného z románskej zemepánskej kaplnky v 14. a 15. storočí na gotický kostol a v 17. storočí zväčšeného o kostnicu. Najcennejším nálezom je bronzové torzo plastiky ukrižovaného Ježiša z prvej polovice 13. storočia.V kopcoch nad Dvorníkmi stála údajne protiturecká strážna veža, podobná krupinskej Vartovke. Povesť o nej žije už len v ústnej podobe. 

V katastri obce sa nachádzajú dve prírodné zaujímavosti. Prvou je prírodná rezervácia Šinkov salaš (2,315 ha) reprezentujúca nálezisko chráneného a ohrozeného druhu flóry Slovenska hlaváčika jarného (Adonis vernalis), ktorý na území stredoslovenského regiónu patrí k veľmi zriedkavým druhom. Druhou je nálezisko skamenelín, ktoré však ešte nebolo podrobnejšie preskúmané.

V roku 1971 sa obce Hontianske Tesáre a Dvorníky zlúčili spolu so Šipicami a Báčovcami pod jeden obecný úrad so sídlom v Hontianskych Tesároch. Na dopravných značkách a v povedomí ľudí si však zachovali názvy samostatne. 

Zdroj: internet