KOŠÚTY
Územie Košút patrí medzi najstaršie osídlené oblasti Turca. V lokalite Hrádok boli nájdené pozostatky osídlenia ľudu badenskej kultúry už z eneolitu Ďalšie nálezy sú z obdobia lužickej a púchovskej kultúry tiež je tu doložené slovanské hradisko.
Samotné Košúty sú ale písomne doložené pomerne neskoro v porovnaní s okolitými obcami. Prvá písomná zmienka o Košútoch (vtedy pod názvom „Dvorec“) je z roku 1359. Keďže pôvodné nadobúdacie listiny k obci boli zemianskemu rodu Košútovcov ukradnuté ešte v 14. storočí, dnes sa iba predpokladá, že prvému majiteľovi, istému Košútovi, daroval územie vyčlenené z chotára obce Priekopa magister Donč. Vlastníctvo Dvorca potvrdil jobagiónov, synom Košúta - Andrejovi, Pavlovi a Michalovi kráľ Ľudovit 1. roku 1360 a v roku 1379 dokonca povýšil Andreja za vojenské zásluhy medzi vyššiu šľachtu a potvrdil jeho dedičné právo na obec. Od roku 1397 už zemiansky rod Košútovcov nazýva obec Košútmi, aj keď počas celého stredoveku je možné v listinách nájsť oba názvy - Dvorec (Udvar) aj Košúty (Kossuthfalva).
HRÁDOK A OÁZA
Za sídliskom Košúty II, na rovine Váhu a Turca, hneď nad potokom Jordán sa týči kopec, ktorý zďaleka upúta svojim akoby umelo vytvoreným vzhľadom. Dnes už vieme že na jeho dnešnej podobe sa podieľala najmä príroda prostredníctvom vody,eróznou činnosťou fatranských potokov, ale formovala ho aj ľudská ruka a to už pred dva a pol tisícročím, aby z nej vytvorila opevnené útočisko.
Neďaleko Atilovho hrobu sa nachádza chodník vhodný pre bicykle aj chodcov. Je v pokojnej lokalite vhodnej na oddych a prechádzku, kde vás privedie táto keška. V oblati žije mnoho živočíchov. Prajem prijemnú prechádzku.