Slovo fontána vzniklo z latinského pomenovania prameňa – fons. Ľudia sa odpradávna usádzali pri zdrojoch pitnej vody. Niekedy bol však prameň na menej prístupnom mieste, a tak bolo treba vodu od prírodného prameňa odvádzať na vhodnejšie miesta žľabmi, neskôr potrubiami. Miesto, kde voda zo žľabu či z potrubia vytekala, už neoznačovali pôvodným názvom „fons“, ale odvodeným názvom „fontana“.
V strednej Európe sa vodovodné potrubia, obyčajne drevené, budovali od stredoveku. Na konci potrubia obyčajne stála najprv drevená, neskôr kamenná nádoba či stavba, ktorá slúžila ako rezervoár. Tam si ľudia naberali vodu a napájali zvieratá. Fontány boli obyčajne situované na hlavnom trhovisku alebo na námestí, odkiaľ si obyvatelia mohli pohodlne vodu do svojich príbytkov odnášať. V stredovekom Bardejove boli na námestí dva rezervoáre vody.
Fontány zásobované vodou z prírodných prameňov prestali plniť svoju pôvodnú funkciu, keď sa v obciach zavádzal vodovod moderného typu. Verejné fontány sa stali „zbytočnými“. Niektoré z nich však ponechali na pôvodnom mieste a upravili ich ako dekoratívny prvok.
Atmosféru bardejovského Promenádového parku dotvára pôsobivá fontána so 43 kusmi paralelne zapojených výstrekov a jednou kombinovanou oddelenou ružicou. Po zotmení hrá fontána vďaka 92 svetelným bodom všetkými farbami a z fontány znejú rôznorodé podmanivé melódie. V kombinácií so starobylou atmosférou okolitých mestských hradieb a zeleňou Promenádového parku je posedenie pri fontáne príjemným kultúrnym a estetickým zážitkom.
