Muránska hradná strela
Keška bola založená počas eventu Muránska strela, ktorý sa konal na Muránskom hrade.
O hrade
Zrúcaniny Muránskeho hradu sa nachádzajú v národnom parku Muránska planina na vrchole Cigánka (935 m.n.m.) a je to tretí najvyššie položený hrad na Slovensku. Hrad bol postavený v 13 storočí a slúžil na ochranu cesty z Gemera do Zvolena a na Liptov.
Lúpežní rytieri
Najzaujímavejšie obdobie na hrade bolo počas „vlády“ lúpežného rytiera Mateja Bašu z Čoltova. K hradu sa dostal tak, že niekedy v polovici 16. storočia Ján Zápoľský daroval hrad svojmu prívržencovi Jurajovi Tornályimu a po jeho smrti zdedil celý jeho majetok iba štvoročný syn Ján. Tu sa na scénu dostáva rytier Matej Baša, ktorý sa stáva správcom majetku. Štvorročného Jána posiela do Poľska pod zámienkou rytierskej výchovy, odkiaľ sa už nikdy nevrátil. Keďže počas prvej polovice 16. storočia v bývalom Uhorsku vládla dosť silná anarchia, tak využil toto obdobie a prehlásil sa za pána hradu. Aby získal potrebné financie na armádu a hrady tak lúpil a prepadával široké okolie, medzi inými aj bohaté mestá, napr. Dobšinú alebo Levoču. Jemu sa pripisuje aj vypálenie kláštora Lapus Refugii. Toto jeho vyčínanie bolo hlavný bod na uhorskom sneme v roku 1548 za vlády Ferdinanta I. ktorý prijal zákon na likvidáciu Bašu a ostatných lúpežných rytierov. Najvačší podiel na Bašovej smrti mal majiteľ Krásnej Horky František Bebek. Tento majiteľ sa na Bašovej smrti podielal zo zištných dovodov a to aby Baša nemohol prezradiť, že spolu s Bebekom falšovali denáre Jána Zápoľského.
Muránska Venuša
V roku 1609 hrad aj so všetkými okolitými pozemkami kúpil za 100 000 zlatých gróf Tomáš Széchy, avšak najvýraznejšou postavou v dejinách hradu bola jeho najstaršia dcéra Mária, ktorá do dejín vošla ako „Muránska Venuša“. Po dvoch neúspešných manželstvách najprv s hradným pánom Štefanom Bethlenom, ktorý spolu aj s ich dvomi deťmi zomrel a potom s bezvýznamným šľachticom Štefanom Kunom, s ktorým sa zákonne rozviedla (na tú dobu to bolo nezvyčajné). Za kontroverzných okolností sa oženila s fiľakovským hradným kapitánom Františkom Wesselényim, ktorého v roku 1655 menoval Ferdinant III. za uhorského palatína, čím sa Mária stala druhou Uhorskou dámou, hneď po kráľovnej. František Wesselény nechal hrad prestavať a obdobie jeho panovania sa zapísalo jako „zlatý vek Muráňa“.
Zánik hradu
Po smrti Františka hrad viackrát zmenil majiteľov až keď ho v roku 1702 zasiahol požiar. Následky požiaru boli v roku 1706 opravené avšak hrad začal postupne chátrať až v roku 1780 vyhorel druhý krát. Po tomto druhom požiari už na hrade zostala iba vojenská posádka až do roku 1820 keď bol hrad navždy opustený a ponechaný svojmu osudu.
O strele
Región Muránskej doliny bol v 19. storočí priemyselne rozvinutý, vďaka výskytu železnej rudy tu bolo postavených niekoľko vysokých pecí. Dopravu v tom čase zabezpečovali furmani, ktorých bolo potrebné veľké množstvo. Po zániku Muránskeho hradu sa „pánmi“ okolia Muránskej doliny stali gemerský železiarenský podnikatelia. Posunieme sa v histórii trošku dopredu do roku 1865 keď títo podnikatelia oslovili vládu v Budapešti so žiadosťou o vybudovanie železničnej trate do Muránskej doliny. Tejto žiadosti ešte v tom čase nebolo vyhovené z finančných dovodov. V roku 1870 bol priatý zákon XXXI. o výstavbe gemerských priemyselných železníc (Dobšiná – Rožňava – Plešivec – Bánervé – Fiľakovo a trate Jesenské (toho času Feledince) – Tisovec). V tom čase malo mesto Revúca záujem o vybudovanie pokračovania trate z Tisovca do Revúcej, ktoré nebolo nikdy realizované (najďalej sa k tomu dostalo počas výstavba Gemerských spojok počas 2. svetovej vojny). Po dokončení výstavby týchto tratí sa uľachčila doprava, pretože stačilo železo prepraviť len do Tornale alebo Plešivca.
Výstavba
Zámer postaviť trať do Muráňa bol už dlhšie a niektorý podnikatelia sa o to neúspešne pokúšali až do roku 1892 keď veľkostatkár Gejza Kubínyi kandidoval do Uhorského parlamentu a vďaka svojim kontaktom v parlamente sa mu podarilo získať dodáciu na výstavbu tejto trate, čo ale na výstavbu nestačilo. Avšak podarilo sa mu to, čo sa nepodarilo podnikateľom predtím a to zjednotiť všetkých podnikateľov v Muránskej doline aby na stavbu trate prispeli. Medzi najvýznamnejších podnikateľov patrili knieža Coburg, majiteľ zlievarne v Chyžianskej vode (dnešný Lubeník) a starostovia miest Jelšava a Revůca. Výstavba sa začala v novembri 1892, ale reálne až na jar 1893. Celá 41 kilometrová trasa sa stala jedno veľké stavenisko a aj vďaka tomu bola postavená v rekordnom čase, keď v úseku Plešivec – Revúca prvý vlak prešiel už 6. septembra 1893. Officiálne bola trať predaná 21. novembra 1893.
Gemerské spojky
V roku 1938 následkom Viedenskej arbitráže preťala trať medzi Jelšavou a Chyžianskou vodou štátna hranica. Tento zásah vyvola ochromenie dopravy na tejto trati, aj keď sa neskor bola prevádzka obnovená na základe peážnych zmlúv. Po rozdelení republiky sa rozhodlo o výstavbe gemerských spojek a to v úseku Revúca – Tisovec a Chyžianská voda – Slavošovce. Výstavba bola prerušená v roku 1944 následkom SNP.
Súčasnosť
Počas ďalších rokov došlo niekoľko krát k prerušeniu dopravy na tejto trati následkom roznych prírodných živlov napr. povodni v roku 1972. V roku 2011 vo veku nedožitých 118 narodenín bola na strele zrušená osobná doprava a v súčasnosti je tu niekoľko historických jázd do roka a nepravidelná nákladná doprava.
O keške:
Keška sa nachádza na červenej turistickej značke z Muráňa na Muránsky hrad asi v 1/3 výstupu.
