Táto keška vzniká ako snaha ownera zachytiť osud jedného miesta a ukázať, ako môže vyzerať rozklad pamiatky, ktorú chcel zachrániť takmer každý. Predkladá zistené fakty, ukazuje priebeh udalostí a nechce nikoho hodnotiť.
Hneď na začiatku sa patrí povedať: nechoď na úvodné súradnice. Jednak sa na ne nedostaneš kvôli bezpečnosti, dvak by si tam aj tak túto kešku nenašiel. Ak chceš vedieť, kde ju hľadať, prečítaj si listing, nájdi na internete odpovede na otázky (všetky sú niekde online) a nakoniec si pozri pokyny k odlovu na konci. Náročnosť je celkom nízka (na môj vkus), avšak táto mysterka sa možno trochu vymyká bežným hlavolamom. Nejedna hlava by totiž povedala: Bude to keška iná, bude to smútok... Tak pekne od začiatku:
Fotky
1914 〜 1916
Vybudovanie lesného komplexu
Lokalita v Kunerade dlho patrila barónovi Popperovi, známemu drevokupcovi z okolia Kysúc. Jeho smrti časť majetku vrátane lesov, predali práve nemeckému podnikateľovi a priemyselníkovi grófovi Františkovi Ballestrémovi ako súčasť lietavského panstva, kam patril aj Kunerad. To, že gróf a jeho rodina mali v tejto lokalite veľké plány sa odrazilo aj na stavbe lesného panstva.
Mikuláš Ballestrém začal stavbu lesného komplexu vo vyššej časti Kuneradskej doliny. Jeho otec už nemal dosť síl (zomrel r. 1920) na riešenie novej lokality, každopádne pokračoval v pôvodných plánoch rodu. Išlo o lovecký zámok v duchu modernej secesie, ktorý miestami vyvoláva gotické vnemy - vďaka vysokým strechám s vikiermi. Dostavaný bol v roku 1916. Na zámok chodila rodina najmä počas jari a jesene, oddýchnuť si sem mali prísť aj cisári z Nemecka a Rakúska - František Jozef či Wilhelm II. Nikdy sa tak ale nestalo, lebo kým zámok stihol "rozbehnúť", Rakúsko-Uhorsko zaniklo.
Okrem Kuneradu rod Ballestrémovcov v tomto období vybudoval ešte jedno lovecké sídlo na horných Kysuciach. Na rozidel od Kuneradu tam však vybudovali aj rozľahlý lesopark. Nás budú zaujímať posledné dve číslice roku dokončenia tej stavby.
Fotky
1916 〜 1939
Život na zámku
Keďže bol rod Ballestrémovcov nadchnutý pre pokrok, v mnohých miestach, kde mali svoje majetky, sa snažili o napredovanie. Čas tu trávili nielen pri zveľaďovaní svojho lesného majetku, ale tiež poľovačkami a oddychom.
U grófa pracovali ľudia v kuchyni, starali sa o obývacie priestory, chlapi čistili špacíre – lesné chodníky, rezali, rúbali drevo. Horári hájili lesy, koniari sa starali o kone a koče, lebo grófa s rodinou bolo treba doviezť do zámku. Potok poháňal turbínu v malej vodnej elektrárni, vďaka ktorej sa v zámku už v tomto období svietilo elektrinou.
Za dobré a verné služby dával gróf ľuďom drevo na stavbu vlastných dreveníc. Kuneradu daroval aj zvon a hasičskú striekačku. Počas II. svetovej vojny však už do zámku neprišiel.
Spomínaný zvon z roku 1920 môžeme počuť aj dnes. Z pôvodnej drevenej zvonice ho premiestnili do domu smútku, z ktorého sa neskôr stal kostol Povýšenia svätého Kríža. Aký priemer v centimetroch má tento zvon?
Fotky
1944 〜 1946
Prvé vypálenie a vyvlastnenie
Pre neprítomnosť grófa našlo v zámku svoje sídlo velenie 2. partizánskej brigády M. R. Štefánika. Velil tu major Popov, Ancupov, A. Sedláček, Rauch, Stránai a iní. Fungovala tu tiež tlačiareň partizánskych novín.
Pri čiastočnom potlačení Slovenského národného povstavnia počas II. svetovej vojny nemecké jednotky tento zámok slúžiaci ako partizánsky štáb vypálili. Samotný majiteľ - gróf Mikuláš Ballestrém zahynul pri bombardovaní Drážďan v roku 1946, lesný komplex tak bezproblémovo prechádza do vlastníctva štátu.
Koľko ľudí sa pridalo na začiatku septembra 1944 do partizánskeho oddielu Jozefa Kubíka 2. brigády M. R. Štefánika v operačnom priestore Kunerad?
Fotky
1959 〜 1996
Rekonštrukcia, zotavovňa, liečebňa
Zámok bol zrekonštruovaný a slúži na zdravotné účely, najmä liečenie chorôb dýchacích ciest ako Liečebňa SNP. V roku 1967 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku ako kaštieľ aj s areálom.
Ďalšia rekonštrukcia ho čakala v roku 1974, kedy prešiel pod Československé štátne kúpele Rajecké Teplice. Rekonštrukcia síce pozmenila niektoré prvky, avšak pôvodný charakter budovy zostal zachovaný. Účel nie, ale to zrejme v tej dobe ani nebolo možné.
Po nej bol daný do užívania ako zotavovňa pre členov odboja - partizánov. Z tohto obdobia života na zámku máme k dispozícii veľa fotografií a záznamov.
O partizánov sa staral zdravotnícky a obslužný personál, chodili sem skupiny na turnusy trvajúce niekoľko týždňov. Počas nich im miestny primár ordinoval kúpeľné procedúry a personál liečebne organizoval aktivity aj počas voľného času - túry v okolí, spoznávacie výlety a podobne. Liečebňa tiež spolupracovala s obcou, takže výnimkou neboli ani predstavenia miestnych umeleckých či detských zborov.
Hostia uchovávali svoje pamäti aj formou zápisov. Do pamätnej knihy zveršovali svoje spomienky aj odbojári na III. a IV. turnuse v roku 1975. Zisti, aké sú prvé dve číslice (deň) dátumu, ktorý sa spomína v spomienke č. 20.
Fotky
1996 〜 2009
Pamiatka v súkromných rukách
Pád socializmu u nás rozbehol veľkú vlnu privatizácie štátneho majetku a tento zámok nebol výnimkou. Istú dobu sa uvažovalo nad tým, že by mohol po rekonštrukcii slúžiť aj ako letné sídlo slovenského prezidenta. O zámok mali, prirodzene, záujem aj potomkovia rodu, ktorí sem vyslali svojho právneho zástupcu, no návratu zámku pôvodným dedičom zabránili známe Benešove dekréty.
Skončil teda v rámci privatizácie v rukách akcionárov Slovenských liečebných kúpeľov Rajecké Teplice, ktoré začali vlastnú aktivitu nadviazanú na kúpeľnú a ozdravnú tradíciu v tejto časti Rajeckej doliny. Využívaný však bol len občasne a pre upadajúci záujem zámok postupne začínal chátrať. Nakoniec sa na ňom rozbehli opravné práce v roku 2009.
Kúpele prešli do súkromných rúk v čase, keď boli v zlom stave, odborníci pochybovali o ich riadnej obnove a stavu nepomohla ani záplava kedy neďaleká Rajčianka zaliala niekoľko liečebných domov. Za koľko miliónov slovenských korún sa predávalo 51% akcií kúpeľov v Rajeckých Tepliciach?
Fotky
2010 〜 2017
Požiar počas rekonštrukcie a rozpad
V marci roku 2010 počas rekonštrukčných prác na streche vypukol požiar. Stalo sa tak počas obednej prestávky robotníkov a mnoho ľudí sa začalo zaujímať o osud tejto budovy. Kým ešte niekoľko hodín predtým mali pocit, že sa táto pamiatka dočká ďalšieho obnovenia zašlej slávy, zrazu mizla v plameňoch. Tie zničili najmä aktuálne rekonštruovanú strechu.
Nielen miestni obyvatelia, ale aj mnohí pamätníci rozbehli aktivity na záchranu zámku, s ktorým sa spájali nielen ich vlastné osudy či osudy rodinných príslušníkov, ale aj obdiv k zámku, ktorý mal vysokú pamiatkovú aj estetickú hodnotu.
Na podporu myšlienok záchrany chátrajúcej budovy, ktorej chýbala značná časť strechy, preto do nej často zatekalo a postupne sa stávala obeťou zubu času, degradácie či vandalizmu, sa organizovali rozličné aktivity. Spomenúť môžeme napríklad rockový festival v Rajci, kultúrne aktivity pre deti či vydanie rozprávkovej knižky, v ktorej poľovnícky zámok prišli zapáliť srnky.
Táto knižka nás bude zaujímať trochu hlbšie. Napísal ju mnohým známy hudobník Branuško Jobus a vydali ju v roku 2015. Zaujímať nás bude číslo rozprávky (či - ako je pomenovaná priamo v knižke - nočnej mory), v ktorej zapaľujú Kuneradský zámok spomínané srnky.
Fotky
2018 a potom
Zámok horí - tretíkrát
Napriek snahám odborníkov, úradníkov, dobrovoľníkov či pamätníkov sa stav pamiatky nezlepšoval. Majiteľ sa začal súdiť nielen s poisťovňou, lebo mala poskytnúť malé odškodné, ale tiež s pamiatkovým úradom, ktorý požadoval vykonanie prác na záchranu budovy, ktoré majiteľ považoval za neprimerané.
V októbri 2018 už po niekoľkýkrát Krajský pamiatkový úrad oznámil, že príde vykonať štátny pamiatkový dohľad v spolupráci s Ministerstvom kultúry a zástupcom stavebného úradu. O niekoľko dní však zámok začal opäť horieť. Všetky predbežné správy orgánov hovorili o tom, že požiar musel vzniknúť úmyselne...
Poslednou úlohou sa dostaneme do pojednávacej miestnosti Krajského súdu Bratislava, kde 20. februára 2014 zaznel rozsudok medzi vlastníkom a pamiatkovým úradom. V texte sa uvádza výsledok štátneho dohľadu vykonaného v novembri 2012, podľa ktorého chýbala na zámku časť strechy. Koľko percent to bolo?
Spolu s požiarom v roku 2018 zanikla aj keška GC6QGK8 KZ, urbexová chuťovka, ktorú som svojho času trpezlivo lovil a neskôr ju aj udržoval. Momentálne je zámok relatívne dobre zabezpečený proti prístupu, navyše je stavba už na pohľad extrémne nebezpečná, keďže oheň robil svoju robotu. Skrátka: nechoď tam. Ak máš chuť pozrieť si, ako vyzeral pred pár rokmi, napíš mi správu a rád ti poskytnem niečo z urbexového albumu.
No a teraz už ku keške samotnej: túto mikro PETku som založil niekde v "revíri" niekdajšieho poľovníka grófa Ballestréma. Veľkosť som volil najmä pre nenápadnosť, ale aj preto, aby sa v tejto krabici nevykonával trade mincí a podobne - pre istotu - keďže aj tu sa rozbehla ťažba dreva a nerád by som v prípade zničenia skrýše videl miznúť coiny. Verím však, že spracovanie informácií vynahradí veľkosť krabičky.
A ako teda zistíš, kde sa nachádza? Zoraď chýbajúce informácie z listingu za sebou do jedného "reťazca", neoddeľuj ich medzerami, čiarkami ani podobnými zverstvami. Takýto dlhý "text" potom vlož do generátora nižšie a ten ti prezradí polohu kešky.
⚙️ Otvoriť generátor
Ak prídeš do doliny autom, nechaj ho na parkovisku podľa waypointu, aj keď budú niektoré zo závor otvorené - vjazd tu majú povolené len niektoré vozidlá a veľmi pravdepodobne to tvoje nie. Aj tak by ti moc nepomohlo, keďže sa tu aktívne ťaží a ty zrejme neprichádzaš na traktore ;-)
Po zalogovaní samozrejme vráť kešku na svoje miesto a dobre ju zamaskuj - maskovanie slúži nielen na úkryt pred neželanými návštevníkmi, ale tiež ju drží tak, aby nevypadla nižšie. V logoch pokojne pridávaj fotky z okolia zámku či lesov, ktorými budeš prechádzať, krajina je tu vskutku krásna. Iba, prosím, neprezrádzaj riešenie a umiestnenie kešky - pri honibodení stratí svoj zmysel v šírení osudu pamiatky, ktorej osud je ťažko skúšaný aj dnes.
Zdroje informácií a ilustrácií: Kronika Kuneradského zámku, Turistická informačná kancelária Žilina, mediálne výstupy, aktivity združenia na záchranu zámku a ďalší vlastný prieskum autora. Keška: 1.0 | Listing: 1.0.85