Rajecká Anča 🚇🚅 Traditional Cache

Do Čičmian alebo do Prievidze?

Prvé úvahy spojenia Žiliny a Rajca po železnici pochádzali z 80. rokov 19. storočia. Uvažovalo sa, že železnica nebude ukončená v Rajci, ale ponúkali sa dve alternatívy jej pokračovania: do Prievidze alebo do Čičmian. Sprvoti sa hovorilo o čičmianskom variante vedenia trate. Vtedy sa železnica na celom úseku plánovala ako úzkorozchodná. Obce v Rajeckej doline videli veľkú príležitosť hospodárskeho vzrastu a preto výstavbu podporili a sľúbili i finančné príspevky či materiálovú pomoc (štrk, tehly a pod.).

Od polovice 90. rokov sa však začal presadzovať variant trate Žilina – Prievidza. Projekt bol pomerne smelý a finančne náročný, pretože počítal s výstavbou tunelov medzi Fačkovom a Kľačnom. Trať mala byť normálneho rozchodu 1435 mm. V tomto prípade už boli vydané aj prvé stavebné povolenia. Seriózne rokovania začali až v roku 1897, keď sa utvorila Účastinná spoločnosť miestnej železnice Žilina – Rajec so sídlom v Bratislave. Spoločníkmi firmy boli podnikatelia L. Arnoldi, J. Becker a L. Herber. Tí rozhodli stavať trať len po Rajec s tým, že ďalšie pokračovanie trate sa rozhodne neskôr. Koncesia na stavbu a prevádzku trate bola vydaná 10. novembra 1898 na dobu 90 rokov nariadením Ministerstva obchodu č. 76142/98.XI.10. Nasledovalo vytýčenie trate a jej výstavba. Stavbu realizovala firma Alvin Arnoldi z Viedne a prebehla veľmi rýchlo. Slávnostné začatie výstavby sa uskutočnilo 16. januára 1899 o 9.00 hod. v Obecnom dome v Žiline. Trať mala byť otvorená v januári roku 1900, avšak slávnostné otvorenie prevádzky sa uskutočnilo už 10. októbra 1899. Aj napriek ďalším smelým plánom pred i po prvej svetovej vojne, trať dodnes končí slepou koľajou tesne za staničnou budovou v Rajci.

Kto je Rajecká Anča?

Po postavení trate prešla jej prevádzka na Spoločnosť Košicko-bohumínskej železnice. Tá pre trať zakúpila jeden rušeň s číslom XII.530, po prechode do Československých dráh (ČSD) preznačený na 310.510. Rušeň ťahal osobné a zmiešané vlaky na trati v prvých troch desaťročiach jej existencie. Na začiatku 20. storočia na trati premávali 3 páry zmiešaných vlakov a 3 páry osobných vlakov. Zmiešané vlaky premávali denne bez obmedzení. Jazda zmiešaným vlakom zo Žiliny do Rajca trvala rôzne, od 57 min. do 1 h 20 min. Osobné vlaky premávali len počas letnej turistickej sezóny alebo v nedeľu večer. Práve rušeň 310.510 dostal prezývku „Anča“, či už z lásky, alebo posmešne pre jeho pomalosť, avšak táto prezývka sa uchytila aj pre neskôr používané rušne a motorové vozne, takže aj dnes ľudia hovoria, že idú do Rajca Ančou. Po roku 1927 „Anči“ vypomáhali pri náročnejších výkonoch rušne radu 331 ČSD. Avšak 310.510 určite slúžila až do konca 30. rokov. V tomto čase sa už na trati v osobnej doprave objavili motorové vozne radov M 120 a M 130, ktoré tu slúžili až do polovice 40. rokov.

Romantická atmosféra staničiek

Po postavení sa na trati nachádzali dve stanice – Lietavská Lúčka a Rajec. Zastávky s nákladiskom boli Žilina-tehelňa, Bytčica, Porúbka a Konská pri Rajci. Zastávky boli v Poluvsí a Rajeckých Tepliciach. Stanice mali 5 – 12 zamestnancov, na zastávkach pracovali a bývali „jednateľky“ alebo strážnici, ktorí predávali cestovné lístky, prípadne i obsluhovali blízke priecestia. Pôvodné budovy sa zachovali v Rajci, Porúbke, Poluvsí a v Konskej pri Rajci. Stavebnými úpravami najmenej zasiahnutá je budova v Konskej, dýchajúca históriou pri každom čakaní na vlak. V Rajci sa zachovala v ruinách i pôvodná výhrevňa s vodárňou s badateľným neskorším zásahom – predĺžením pre umiestnenie dvoch rušňov. Strážne a výhybkárske domčeky sa zachovali v Lietavskej Lúčke pri bytčickom zhlaví, v Konskej pri Rajci pri rajeckom zhlaví a v Rajci pri priecestí pred vstupom do mesta. Pre objekty je typické lemovanie okien vystupujúcimi dielcami a kruhovými oknami v štíte podkrovia.

Dorozumievanie

Od počiatku sa na zabezpečenie riadenia vlakovej dopravy používalo medzi stanicami telefónne spojenie. Pred odchodom z Rajca pracovník telefonicky ponúkol vlak najbližšej stanici – Lietavskej Lúčke. Ak Lietavská Lúčka neposlala na trať smerom do Rajca iný vlak a koľaj bola voľná, vlak bol prijatý. Po jeho príchode do Lietavskej Lúčky tunajší pracovník zavolal do Rajca, že vlak je odhlásený a koľaj je voľná. Obdobne sa postupovalo aj medzi Lietavskou Lúčkou a Žilinou. Stanice boli kryté mechanickými vchodovými návestidlami. Keď boli pre vlak prichádzajúci do stanice nastavené výhybky, návestidlo sa prostredníctvom drôtovodu prestavilo do polohy „voľno“. Signály návestidiel boli nezávislé od polôh výhybkových výmen.

Ako sa pani prednostovej kozy rozleteli

Aj keď to znie nadnesene, dobové udalosti veľkých dejín sa premietli aj na regionálnej trati. Od 2. do 29. septembra bola doprava na trati zastavená pre boje povstalcov. Tí mali hlavný stan v Rajeckej doline v Kunerade. Pri nemeckom obsadzovaní doliny vyhorela píla pri nákladisku v Porúbke. Následne počas okupácie motorové vlaky premávali v obmedzenom počte a pre cestujúcich bol zavedený lístkový systém. Ceny lístkov sa v decembri 1944 zvýšili o 100 %, avšak počet cestujúcich i príjmy pokladnice značne poklesli. Vojnové udalosti pokračovali aj v roku 1945, počas prechodu sovietskeho frontu. „Rajec bol bombardovaný. 8. IV. okolo 9. hod. bomby dopadli na Veľký rad, kde sa stali obeťou nemeckí vojaci. Postihnuté boli obytné domy a bolo niekoľko ranených, ba niektorí aj zomreli. 11. IV. bola bombardovaná železničná stanica. Bomby dopadli oproti stanici. Službu majúci zamestnanci, ktorí boli na peróne, boli srazení na zem od toho výbuchu. jama ostala od bomby taká veľká, že by celá stanica vošla do nej. Rodina náčelníka stanice mala dve kozy, ktoré pri tom momente tiež boli zabité. Jedna bola ďaleko prehodená nad súpravu vozňov deponovanú v Rajci.“ V týchto dňoch tiež Nemci podmínovali trať a vyhodili do povetria mosty, srdcovky a výhybky.

Druhá priemyselná revolúcia

Po obnove hospodárstva a poštátňovaní priemyslu začala doba industrializácie. Mesto Žilina sa začalo rozbiehať smerom na juh až po obec Bytčica. Vznikla tu celá priemyselná zóna. Tá bola napojená aj na železnicu. Malá zastávka s nákladiskom v Bytčici sa zmenila na stanicu so šiestimi koľajami (dve dopravné a štyri manipulačné) a rozšírená bola aj staničná budova. Do stanice bola zaústená vyše 6 km dlhá vlečka vedúca smerom k Žiline pomedzi závody ZVL, Poľnonákup, Kovošrot, Ferona, Paneláreň, Elektrovod, Rempo. V Rajci postupne vznikli závody ZVL, ZŤS Vinuta a Závody inžinierskej priemyslovej prefabrikácie.