KOSTOLEC
Obec sa nachádza asi 10 km od Považskej Bystrice, na kopci vpravo vedľa cesty vedúcej z Manínskej tiesňavy cez Záskalie do Vrchteplej.
Táto nepápadná obec na "vyhnanstve" s 250 obyvateľmi a chaotickým rozmiestnením domčekov má však obecný úrad, obchod, aj pravidelnú autobusovú linku. Je križovatkou turistických ciest vedúcich zo Súľova, Bodinej, Praznova a tradičným priechodzím bodom medzinárodne uznávaného turistického pochodu Jilemnického-25.
História obce
Nálezy z doby kamennej.
Z územia obce Kostolec poznáme niekoľko archeologických nálezísk.
Stopy osídlenia pochádzajú už zo staršej doby kamennej (22 000 pred Kr.), respektíve aj neskoršej doby kamennej (2000 pred Kr.)
Vľavo od cesty vedúcej do obce sa na okraji skalnej steny našla časť obytného objektu z neskorej doby kamennej, v ktorom sa okrem keramiky a hlinenného závažia z tkáčskeho stavu našli aj drobné medené špirálky, pravdepodobne z náhrdelníka a taktiež kusy z kamenných jadier z radiolaritu a obsidiánu. Je pravdepodobné že tu bolo týchto objektov viacero, ale zosuvmi pôdy, ale zrejme aj výstavbou cesty boli zničené a tak časť spomínanej chaty je len zbytkom predpokladanej osady z neskorej doby kamennej.
Ako už bolo spomenuté, našli sa tu dva druhy materiálu na výrobu štiepaných kamenných nástrojov, a to domáci radiolarit, ktorý je v prostredí severozápadného Slovenska najbežnejšou surovinou na výrobu nástrojov už od paleolitu a obsidián (sopečné sklo), ktorý však pochádza z východného Slovenska z okolia Vihorlatu.
Aj to je dôkaz, aké styky malo tunajšie obyvateľstvo už v 3.tisícročí pred našim letopočtom, keď si vedelo zabezpečiť pomerne vzácnu surovinu z tak veľkej vzdialenosti.
Druhou lokalitou na území obce je sídlisko púchovskej kultúry, ktoré sa zistilo na hrebeni návršia medzi Kostolcom a Praznovom vedľa cintorína a nálezy grafitových črepov ho datujú na koniec 1.storočia pred našim letopočtom.(tu niekde sa nachádza keš)
Z toho istého obdobia pochádza aj výšinné sídlisko v polohe Bosmany, kde sa na hornej plošinke nachádza kultúrna vrstva s keramikou púchovskej kultúry a táto sa vyskytuje aj na svahu pod plošinkou.
Terén vyzerá byť umelo upravovaný pre vybudovanie sídliskových objektov. Je zrejmé, že sa tu ľud púchovskej kultúry uchýlil v čase napadnutia celého regiónu severného Slovenska germánskymi bojovníkmi, ktorí však zničili väčšinu osídlenia.
Prvá písomná zmienka
Prvá doteraz známa písomná zmienka o Kostolci je z roku 1430. Už vtedy mal názov obce podobu Kostelech.
Podoba názvu Kostolec skrýva v sebe stopy kultového miesta. Zatiaľ sa síce archeologickými nálezmi nepotvrdila lokalita starovekého kostolíka, ale vyššia poloha obce a jej cintorína, prístupná z dvoch strán, naznačuje jej dominantné postavenie v okolí.
Peter Jilemnický
V rokoch 1932-36 pôsobil v Kostolci ako učiteľ spisovateľ Peter Jilemnický. V čase jeho tunajšieho pôsobenia mu vyšiel jeho najznámejší
román “Pole neorané”, román “Kus cukru”, a pracoval na diele “Kompas v nás".
Na obrázku škola, v súčasnosti penzión s reštauráciou.
Historický vývoj názvu obce
1430 – Kostolech
1431 – Kostelec
1451 – Chernakow Kostelecz
1773, 1808 – Kosztelecz, Kostelec
1786 – Kosztelecz
1863 – 1902 – Kosztelec
1907 – 1913 – Kosfalu
1929 – 1946 – Kostelec
1946 – dodnes KOSTOLEC
Zdroj: Kostolec
Foto:archív ownera
