SK: Ku keške: Prosím vždy vrátite na svoje miesto. Prineste si pero. Nezabudni že kešku hladáš na vlastné riziko!
HU: A ládához: Kérem mindig az eredeti helyre visszahelyezni. Hozzatok saját tollat. Nefeledjétek, hogy a ládát saját felelőségetekre keresitek.
História obce
Kolónia pod názvom Bellova Ves vznikla na území dvora Vitény až v 20. storočí (v roku 1923) v rámci I. pozemkovej reformy. Ako prvé kolónie boli na Žitnom Ostrove zriadené v roku 1921 kolónie Hviezdoslavov a Miloslavov. V roku 1925 sa jej súčasťou stala aj pôda z iných katastrálnych území - Rónyaipuszta a Csörgepuszta. Prídel pôdy kolonistom bol z veľkostatkov Šamorín vlastníka Vojtecha Pálffyho. Kolónia zasahovala do katastrálnych území Tonkovce, Vojtechovce, Maslovce, Čenkovce, Horná Potôň, Veľký Lég. V roku 1929 mala osada 310 obyvateľov. K 01.10.1936 bolo v kolónii usadených 61 rodín, ktoré boli vlastníkmi roľníckych nedielov od troch do dvadsiatich hektárov, v celkovej výmere 746,0948 hektárov.
Od roku 1938 už bola Bellova Ves samostatnou správnou jednotkou, kde žilo 26 rodín Moravanov, 25 rodín Slovákov, 9 rodín Maďarov a 1 rodina Čechov. V obci bola otvorená aj jednotriedna slovenská škola. V obci bol založený Hasičský spolok a Potravné družstvo. Obec mala vlastnú knižnicu s 207 zväzkami kníh. V roku 1938 pripadla Maďarsku. Po roku 1945 sa stala súčasťou obce Tonkovce, z ktorej sa v roku 1955 osamostatnila. V rokoch 1976 - 1990 bola súčasťou obce Blahová. Od roku 1991 je opäť samostatnou obcou.
V obci nie sú evidované žiadne pamiatky zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR. Vzhľadom ku krátkej histórii osídlenia obce sa tu nezachovali špecifické tradície.
Zdroj: https://www.bellovaves.sk/p/2432/historia-obce.html