Tužina
Keď som sa pozrela na mapu okresu Prievidza, vravím si: aha, Tužina je taká odstrčená dlhá obec. Žeby ničím nezaujala? Pôjdem si ju obzrieť.
Prezradila som svoj zámer Ringišovi a on hneď: čakaj, pôjdem s tebou.
Slovo dalo slovo a v jedno sychravé popoludnie sme si povedali: čo budeme vysedávať, ideme.
Na stránke obce som si prečítala nejaké informácie. A hneď ma zaujala jedna pamätihodnosť, ktorú nám umožnil vidieť, obdivovať a dotknúť sa duchovný tejto obce, pán farár Mgr. Štefan Machaj.
Ale poporiadku...
Tužina leží na styku pravnianskeho výbežku Hornonitrianskej kotliny a juhovýchodnom úpätí Strážovskej hornatiny na strednom toku potoka Tužina. Nadmorská výška v strede obce je 361 m n. m., v chotári 352-1063 m n. m. Pahorkatinný povrch chotára s početnými náplavovými kužeľmi pokrývajú prevažne sprašové hliny. Chotár je v okolí obce odlesnený, inde jedľobučiny s prímesou smreku. Je to typická podhorská obec so zemepisnou polohou 48°53'54" severnej šírky a 18°36'45" východnej dĺžky. V blízkosti obce sa rozprestiera Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy s bohatstvom prírodných krás, popretkávaná lesnými chodníkmi a cestičkami. Turistami vyhľadávaný je prechod do rázovitej obce Čičmany, ako aj výstup na vrch Kľak (1352 m). Početné lesné cesty ponúkajú veľké možnosti záujemcom o horskú cyklistiku.
Vznikla v 14. storočí. V roku 1393 sa spomína pod menom Villa Fabri, keď jej richtárovi Hermannovi Heckelovi bolo povolené založiť ďalšiu osadu pri potoku Tužina, ktorá neskôr splynula s pôvodnou obcou. V roku 1430 sa obec uvádza ako Kowachlehota, roku 1489 ako Thwssyna, 1495 ako Kanorfalwa, potom maďarsky ako Kovácspalota a nemecky Shmiedshau.
Od počiatku sú dejiny obce a jej pamiatok úzko späté s dejinami bojnického panstva, ku ktorému od začiatku územne patrila.
Podnetom pre výraznú kolonizáciu v celej hornonitrianskej oblasti bolo objavenie zlata. Na jeho vyťaženie boli pozvaní skúsení baníci z uhorských banských miest i z nemeckých krajín. Od polovice 16. storočia prevládala v uhorskom baníctve kríza. V roku 1614 tunajšie bane už takmer nepracovali a obyvateľstvo sa venovalo poľnohospodárstvu a v zimnom období remeslám.
V prvej polovici 20. storočia na území obce žilo približne 3000 obyvateľov. Po druhej svetovej vojne zaznamenávame veľký odliv pôvodného nemeckého obyvateľstva. Druhá vysťahovalecká vlna zasiahla Tužinu na prelome 60. a 70. rokov a spôsobila pokles počtu obyvateľstva až na dnešných približne 1220.
Erb obce tvorí v striebornom štíte na zelenej pažiti stojaci sv. Jakub so svätožiarou, s kapsou a čiernym plášťom, pravicou držiaci zlatú palicu s tekvicou, ľavicou knihu.
Vlajka pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej (1/6), čiernej (1/6), bielej (2/6), čiernej (1/6) a zelenej (1/6).
Najvýznamnejšou historickou pamiatkou je Kostol Sv. Jakuba.
Prvý kostol bol postavený v roku 1633 v prostriedku cintorín obohnaného o kamenný múr. Bol zasvätený svätému Jakubovi st. a svätej Kataríne. Za stavbu bol zodpovedný vtedajší richtár Paulus Wolf. Vnútorné zariadenie kostola bolo drevené. V strede oltára bola socha Matky Božej s Ježiškom na rukách. Po pravej strane bola socha svätého Jakuba, po ľavej strane socha Svätej Kataríny.
Kostol bol veľmi vlhký, malý okienka a bol obklopený sedemdesiatmi veľkými slivkami. Farár Thomas Paar v r. 1739 vylepšil situáciu kostola tým, že dal zväčšiť okná, hlinené podlahu pavúk kamennými kockami a plody vyrúbať. Kostol dal zrenovovať, aby sa nezrútil.
Aby bol drevený inventár chránený proti plesniviu, musí byť stále otvorený otvorenými okienkami. V roku 1751 však tieto okienky zlodeji kostol vykradli. Zlodejov nikdy nechytili ani ani ukradnuté veci sa nikdy nenašli.
Farár Paar pochádza z bohatej rodiny a svoje vlastné prostriedky poskytuje k cirkevnému účelu. Pred neskoršie stavbu kostola zanechal testamentom 2. 500 Florenov.
Dňa 31.5.1788 sa začalo s výstavbou nového kostola. Toto bolo ukončené v roku 1797 a kostol bol vysvetlený pravdepodobne vtedajším dekanom.
Barokový jednoloďový kostol bol postavený na starých základoch podľa plánov kremnického staviteľa J. Vogty na východnej strane s okrúhlym presbytériom a na západnej s vežou. Strop vo vnútri je klenbový postavený na pilieroch.
Pri stavbe bolo málo problémov. Musel sa ich obzrieť aj farár Nepomuk-Fegyveres. Tužinčania sa zaviazali, že budú pomáhať rukami a zápchami, ale často sa zabudli. A tak postup postupovali pomaly. Robotníci dostali za prácu desať grajciarov a povozníkov dvadsaťštyri. Ak sa však videlo málo a tak boli práce zastavené.
Stavba kostoly spadala do obdobia výbuchu Tužinčanov v roku 1792. Krajský úrad v Nitre prinútil Tužinčanov dokončiť kostol zdarma. Peniaze, ktoré zanechal farár Paar, stačili iba na múry.
Hlavný oltár, kazateľnica, krstiteľnica, štvordielny orgán a štyri svietniky sú prevedené v klasicistickom štýle šestnásteho storočia a sú obohatené o rezbárske vystavy v dreve. Za hlavným oltárom sa nachádza obraz svätého Jakuba, pochádza z devätnásteho storočia od H. Pesky. Oltár je vybavený tabernákulom (eucharistický svätostánok určený na uloženie nádob s Eucharistiou priamo na altári), dvoma modliacimi sa anjelmi a ornamentmi. V roku 1933 bol oltár od základov zrenovovaný. Severný bočný altár je architektonicky prispôsobený stenovému pilieru a opatrený obrazom "Immaculata" (zobrazenie Panny Márie). Obraz namaľoval mníchovský umelec P. Mayer na objednávku mníchovskej firmy J. Müllera na plátno olejom podľa originálu E. Raffaniera. Južný bočný altár je tiež prispôsobený stenovému pilieru. Sú na ňom anjeli av strede obraz "Ukrižovania". Obraz v roku 1916 zreštauroval E. Tilandy a financoval ho richtár J. Steinhübel. Kazateľnica je opatrená reliéfmi a plastikou "Dobrého pastiera". Krstiteľnica je opatrená sochou svätého Jána Krstiteľa.
Počas oslobodzovania Tužiny si nemecké vojsko urobilo z veže kostola ostreľovacie miesto. 6.4.1945 od Kľačna postupoval sovietskou armádou sa rozhodla z kanóny zostreliť celú vežu. Veža bola postavená v rokoch 1956 až 1958.
A teraz stred môjho osobného záujmu:
Organ, ktorý patrí ku klenotom kostolných organov na Slovensku je jeden z mála zachovaných organov Samuela Wagnera v neprestavanom, takmer pôvodnom stave! Organár Samuel Wagner, ako vyučený stolár pôsobil v dielni najplodnejšieho slovenského organára 19-teho storočia Martina Šaška v Brezovej. U Šaška sa vyučilo viacero organárov, medzi ktorými Wagner jednoznačne vynikal, najmä mimoriadnou precíznosťou. V roku 1855 sa osamostatnil a otvoril si vlastnú dielňu vo svojom rodisku v Slovenskom Pravne.
Jednomanuálový jedenásťregistrový organ v Tužine postavil Samuel Wagner v roku 1858. Nástroj má mechanické abstraktové traktúry a zásuvkové vzdušnice. Rozsah manuálu je C – f3, 54 klávesov a tónov. Pedálová klaviatúra má rozsah C – f s oktávovou repetíciou na tóne c. Pedálová vzdušnica má teda rozsah C – H, iba12 tónov.
Pán farár nám prezradil, že sa organ má 660 píšťal. Pri rekonštrukcii sa ho pokúšali presunúť, ale nakoniec sa najpraktickejšie ukázalo pôvodné miesto. Dnes organ funguje na elektrické vháňanie vzduchu, ale je urobený tak, že v prípade výpadku elektriny sa prehodením klapky vzduch vženie pôvodným spôsobom, „nožne“, mechom. Ukázal a vysvetlil nám fungovanie a hru na organe. Tu je pár fotografií z tohto úžasného stretnutia:
za organom pán farár Mgr. Štefan Machaj, Ringiš, pán Anton (miništrant)
kovové píšťaly
jednomanuálový organ = jedna klaviatúra (klávesnica)
mechanické traktúry rozvádzajú pohyby kláves a klapiek, je to spojenie medzi hracím stolom a vzdušnicami
pedálnica
Rozmazaná fotografia, ale na ukážku manubrií (registrových klapiek) postačí.
Registre sú rady píšťal, väčšinou v poltónovej stupnici, ktoré majú rovnakú farbu, hlasitosť (a i.) zvuku. Aké sú a koľko ich je, určuje dispozíciu (silu a charakter zvuku) organu. Registrové klapky možno nezávisle vypínať a zapínať.
v tejto bedni je ukrytý hlavný zásobný mech vzduchu...
...poháňaný kalkantom pre prípad výpadku energie
Ďalšou významnou stavbou je barokový Mariánsky stĺp. Bol postavený v neskorom barokovom slohu v roku 1749 na trojhrannom podstavci. V jeho rohoch sú umiestnené sochy svätej Barbory, svätého Jozefa a svätého Jána Nepomuckého. Kamenný stĺp má na stene oblaky a anjelikov. V hornej časti stĺpa je Immaculata. Na čelnej stene sa nachádzajú barokové ozdoby, nápis a symbolická scéna. Podľa dátumu možno súdiť, že stĺp bol darom farára Paara. V 90-tych rokoch min. storočia bol Mariánsky stĺp kompletne zreštaurovaný akademickým sochárom Dušanom Hagarom. Padol naň blízko stojaci strom, ktorý zhodil anjelika. Všimnete si to, lebo nový anjelik je svetlejší.
Kaplnka sedembolestnej Panny Márie
Barokový kostolík - kaplnka na hornom konci obce - bola postavená v roku 1818 a rozšírená v roku 1872. Barokový oltár je opatrený rezbárskymi prácami a plastikou „Piety“ (Mária a mŕtve telo Ježiša) a dvoma anjelmi. Pochádzajú z osemnásteho storočia a boli predtým pravdepodobne umiestnené v kostole. V roku 2011 farnosť vymenila šindľovú strechu, lebo do kaplnky začalo zatekať. Dielo financovala farnosť.
Socha Piety z r. 1850 bola v rokoch 2010-2011 reštaurovaná pracovníkmi VŠMU Bratislava. Finančne sa na zabezpečení reštaurátorských prác podieľali Rímskokatolícka cirkev, farnosť Tužina a Obec Tužina.
V júni 2011 bola Pieta reštaurátormi znovu nainštalovaná a v nedeľu 26.júna 2011 vysvätená.
Významné osobnosti
Pôsobisko:
Juraj Slotta-Rajecký (1819 – 1882), básnik, publicista, pôsobil v rokoch 1861 – 1870
V prvej polovici septembra otvorili v Tužine obecné múzeum. Urobili tak v rámci osláv 625. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Múzeum sa nachádza v zrekonštruovanom objekte v centre Tužiny. Návštevníkov čakajú štyri tematicky rozdielne izby.
Zdroje:
z rozhovoru s farárom Mgr. Štefanom Machajom
http://www.tuzina.fara.sk/
https://www.e-obce.sk/obec/tuzina/3-priroda.html, stránka obce:
https://slovakregion.sk/tuzina
https://www.organisti.sk/modules.php?name=Reviews&rop=showcontent&id=214
KU KEŠKE
Kešku som poňala ako ľahkú multinku, cieľom ktorej je trocha si Tužinu obzrieť. Nechávam vám v krabičke razítko, aby ste si ho mohli otlačiť do zbierky latterboxov. Prosím, neberte ho zo sebou ani omylom. Je to moje „dieťa“. Ak sa vám to predsa len nejak podarí, hneď ma kontaktujte. Ďakujem.
Tak teda príjemnú zábavu a nekomplikovaný odlov.
... „aneb“ Bez práce nie sú koláče 😊
1) Mariánsky stĺp
N 48° 53.199 E 018° 37.281
A = počet stoviek sa nachádza v texte okolo zlatej scény na čelnej stene
B = posledná číslica roku renovácie
2) Kultúrny dom - Pamätná tabuľa
N 48° 53.260 E 018° 37.225
C = prvá číslica dňa venovania tabule
3) Pieta
N 48° 53.548 E 018° 37.058
E = preveď rímsky rok postavenia piety na letopočet v arabských číslach, posledná číslica
4) Smerovník
N 48° 54.119 E 018° 36.517
D = počet celých hodín do sedla Javorinka
5) Kaplnka
N 48° 54.179 E 018° 36.489
F = prvá číslica čísla popisného
6) Final: N 48° 54.ABC E 018° 36.DEF