Slovenský raj je horský krajinný celok v Spišsko-gemerskom krase. Na západe ho ohraničujú Nízke Tatry (Kráľova hoľa a Predná hoľa), na severe Hornádska kotlina, na východe Volovské vrchy (Havranie vrchy), na juhu a juhozápade Stolické vrchy. Pôvodnú vápencovú náhornú plošinu s nadmorskou výškou 800-1200 metrov rozčlenili prítoky Hornádu a Hnilca na plošinaté vrchy (najvyšší vrch Ondrejisko 1270 m, Na Pelci, Skala, Suchý vrch, Havrania skala a i.). a rázsochy, vybiehajúce z rozvodneného chrbta na severe až severovýchode (Tri kopce, Glac, Jabloň, Holý kameň – Matka božia). Hlboko až veľmi hlboko rezaný reliéf s výškovými amplitúdami 311-640 m charakterizujú stredné uhly sklonov strání 14-25 stupňov, na mierne zvlnených plošinách 6-10 stupňov.
Z tektonického hľadiska predstavuje Slovenský raj časť severogemeridného synklinória, pretiahnutého v smere severozápad-juhozápad. Muránska zlomová porucha ohraničuje Slovenský raj zhruba na juhu a juhovýchode, tvorí rozhranie medzi mezozoickými sériami a komplexmi gemerského paleozoika. Severný okraj synklória porušujú viaceré zlomy smeru severovýchod-juhozápad, ktoré zasahujú do priľahlej časti Hornádskej kotliny. Južný a juhovýchodný okraj synklinória budujú zvrásnené verfénske vrstvy (pestré bridlice s polohami pieskovcov, zlepencov a slienitých vápencov so sadrovcom a anhydritom). Ďalšie pruhy pestrých bridlíc smeru severovýchod – juhozápad oddeľujú široké pásy triasových tmavých guttensteinských aj svetlých wettersteinských vápencov a dolomitov so 150 – 300 metrov hrubými súvrstviami. Budujú rozsiahle planiny Glacu, Geráv a i. V tektonickej depresii doliny Hnilca sa zachovali paleogénne zlepence a červené bridlice. Pozdĺž Hornádskej kotliny sa v úzkom pruhu pred odnosom zachovali na severe sklonené vrstvy bazálnych paleogénnych brekcií, zlepencov a pieskovcov. Z nerastných surovín sa pri Novoveskej Hute, časti Spišskej Novej Vsi dobýva a melie sadrovec. Pozoruhodné sú soľné brekcie (obsah NaCl až 48%), ktoré tvoria tmel brekcií a vtrúseniny v anhydritoch.
Slovenský raj predstavuje typ reliéfu vrásovokryhovej štruktúry s horizontálne a vertikálne rezaným povrchom. Menej odolné súvrstvia paleogénnych hornín, prikrývajúce pôvodne tvrdé hrubolavicovité a dolomitické vápence, sa v priebehu neogénu odstránili vplyvom erózno-denudačných procesov. Na zvrásnených súvrstviach karbonatických hornín vznikla sečná plošina, ktorú po vyzdvihnutí územia v pliocéne porušila hĺbková erózia Hornádu, Hnilca a prítokov. Na hlavných tokoch sa vyvinuli až 170 metrov hlboké kaňonovité doliny epigenetického pôvodu so zaklesnutými meandrami. Hlboké doliny, ktoré vznikli spätnou eróziou vedľajších tokov, rozdelili pôvodnú plošinu na planiny Ondrejisko-Duča, Na Pelci a Skala južne od Hnilca, Lipovec a Geravy na rozvodí, Glac a Matka božia na severných rázsochách. Mierne zvlnený povrch planín sa vyznačuje svojráznymi povrchovými krasovými tvarmi. Krasové jamy a škrapy sú výtvorom mladšej etapy krasovatenia. Vysoké obvodové stráne planín sú rozčlenené prevažne hlbokými (60-200 m) a neschodnými odtokovými dolinami typu tiesňav. Divokou scenériou vynikajú tiesňavy Sokol (Kamenné vráta) a Malý Sokol, Sokolia dolina, Kyseľ, Suchá Belá a i. Krasový fenomén doplňujú podzemné dutiny, chodby a jaskyne (Medvedia jaskyňa, Zlatá diera, Ružová jaskyňa na obvode Glacu, Dobšinská ľadová jaskyňa vo vrchu Duča), vyvinuté v hrubých laviciach chemicky čistých vápencov.
Tomášovský výhľad je podľa názoru mnohých návštevníkov Slovenského raja jeho najkrajšiu vyhliadkou. Je z neho možné vidieť časti dolín a sútok tokov, ktoré čiastočne prispeli k jeho formovaniu a nachádzajú sa približne 150 metrov pod ním. Za dobrej viditeľnosti je možné pozorovať štíty Vysokých Tatier a veľkú časť samotného Slovenského raja.
Skalná stena Tomášovského výhľadu je viac ako 200 metrov dlhá, tvorená vápencovými blokmi o hrúbke 30 – 35 metrov, vytvárajúcimi jednotlivé skalné terasy. Stena je miestami kolmá a prechádza do previsov.
Hmota tejto skalnej steny vznikla usadením klastického materiálu, t.j. rôzne veľkých úlomkov hornín alebo minerálov vo vodnom prostredí alebo na súši, chemogénnym vyzrážaním z roztokov, činnosťou organizmov. V tomto prípade ide o úlomkovité sedimenty (okrem nich rozoznávame ešte sedimenty chemické a organogénne), t.j. zvetrané častice roztriedené podľa mernej hmotnosti a veľkosti zŕn, ktoré môžu byť vo všeobecnosti:
- Sypké, ako napr. štrky, piesky, spraše,
- alebo stmelené v pevných usadeninách, ako sú zlepence, brekcie, pieskovce, opuka, kde sa voľné častice stmelili ílom, vápencom alebo kremeňom.
Pre klasifikáciu sedimentárnych hornín je okrem spôsobu vzniku a zloženia dôležitá veľkosť jednotlivých súčiastok. Stmelené hrubšie a ostrohranné úlomky nazývame brekcia. Stmelené hrubšie zaoblené obliaky označujeme ako zlepence. V pieskovcoch sú zrniečka (väčšinou kremeňa) omnoho menšie, niekedy nerozlíšiteľné voľným okom. Pieskovcom sa podobajú droby (tvorené kremeňom, živcami a opukou) a arkózy (vytvorené kremeňom a živcami). Ílovité horniny a vápence majú čiastočky menšie než 0,02 mm. Sú to napr. opuka, lupky, slieň, krieda, íly zložené z rozličných ílových minerálov (kaolinit, montmorillonit), vápenec, dolomit, kremeň a sčasti i sľudy.
Podmienky pre zalogovanie.
Na kontakt v mojom profile pošli odpovede na nasledujúce otázky:
- Aké horniny tvoria hornú časť masívu, na ktorom sa Tomášovský výhľad nachádza? Odpoveď môžeš nájsť na infopaneli nachádzajúcom sa na úvodných súradniciach cache
- Odmeraj hrúbku H najvyššej vápencovej vrstvy podľa Obr. 1. Nájdeš ju, ak sa zo skalnej plošiny s infopanelom vyberieš na najvyšší bod Výhľadu.
- Pre klasifikáciu sedimentárnych hornín je okrem spôsobu vzniku a zloženia dôležitá veľkosť jednotlivých súčiastok. Stmelené hrubšie a ostrohranné úlomky nazývame brekcia. Stmelené hrubšie zaoblené obliaky označujeme ako zlepence. Pokračuj teda smerom k stromu na najvyššom bode výhľadu. Pod nohami môžeš pozorovať eróziou rozrušovanú najvrchnejšiu vrstvu horniny a jej súčiatky. Podľa vyššie uvedenej charakteristiky ide o brekcie alebo zlepence? Prečo?
- Zo skalnej plošiny je možné pod azimutom približne 260 stupňov pozorovať 2 výrazné vápencové útvay, ktorých názov je na Obr 2. - "Vapencový útvar" prekrytý zelenou farbou. Aké sú ich názvy? Odpoveď môžeš nájsť na infopaneli.
- Nepovinná úloha: Prilož k logu fotografiu z Tomášovského výhľadu.
Pri pohybe a činnostiach v blízkosti skalnej steny buďte opatrní