"Odkiaľže by som Vám mal písať z prázdnin,
ak nie z Považia, spoza Manínskej úžiny, rajského kúta zeme,
ktorý – bojím sa – budem Vám vedieť ťažko vysvetliť, lebo sa mi nedostane vhodných slov.
Tam ľudia vôbec nezomierajú prirodzenou smrťou. Jedného drevo zabije, druhý spadne zo skaly, tretí zahynie ako pytliak.
Človeče, verte tomu, to je úžasné“.
Peter Jilemnický, Bratislavský rozhlas, 1936
Jilemnického 25 - ka
Táto keš bola založená počas 43. ročníka tradičného turistického pochodu známeho ako " Jilemnického dvadsaťpäťka" dňa 7.4.2019
Počiatky tejto vydarenej jarnej tradície v Považskej Teplej siahajú do roku 1977, kedy sa konal 1. ročník, odvtedy Klub slovenských turistov Manín v súčinnosti s mestom Považská Bystrica každoročne poriada túto turistickú atrakciu. Nápad vznikol ako myšlienka spomenúť si na účinkovanie spisovateľa a učiteľa P. Jilemnického v Kostolci.
Ja sám som sa niekoľkých, respektíve niekoľkých desiatok z nich zúčastnil, konkrétne, dnes som začal štvrtú desiatku...
Cieľom tejto turistiky je ukázať verejnosti krásy Manínskych a Súľovských vrchov v lokalitách Malý a Veľký Manín,Manínska a Kostolecká tiesňava, Havrania skala, Hoľazne, Lípie, Drieňovka, Ostrenec a priľahlých obcí...
Trasy sú podľa obtiažnosti tri : 10,15 a 25km. Štvrtá je cyklotrasa, jej dĺžka sa mení podľa voľby trate.
Ovšem,podľa môjho laického pohľadu, posledné ročníky náročnosť cyklotrasy ďaleko prevyšuje schopnosti a možnosti bežného rekreačného cyklistu, orgnizátori by túto trasu mali prehodnotiť, nie však zrušiť.
Trochu štatistík :
1. ročníku sa na J - 25 -ke zúčastnilo 350 turistov...
Odvtedy účasť prakticky len stúpala s miernym kolísaním v závislosti od počasia až po minuloročné maximum takmer 4500 ľudí.
Spolu prešlo počas týchto turistických podujatí chotárom za 42 rokov takmer 75 000 (!) turistov počas pochodu.
Od roku 1996 je toto podujatie zapísané do medzinárodného kalendára akcií IVV (Internationaler volkssportverband), medzinárodnej organizácie pre ľudový šport, ktorej je Slovensko riadnym členom.
Čoraz častejšie tu na štarte počuť poľštinu a samozrejmosťou už sú turisti z partnerského moravského Rožnova pod Radhoštěm.Dnes som tu videl aj autobus až z Děčína.
Pochod sa teší obrovskej obľube so stúpajúcou tendenciou, avšak zo zdrojov blízkych centrále KST viem, že pre milovníkov a znalcov tunajšej flóry a fauny je každá takáto nedeľa dýkou do srdca, skutočne, ako asi vyzerá krásna jarná zakvitnutá lúka, keď po nej prejde neriadená tlupa 3000 tiežturistov?
Je to názorná ukážka, ako víťazí komercia.
Preto na záver len prosba: správajte sa v prírode tak, ako na návšteve,nepočúvajte drísty o ovládnutí prírody človekom, je to nemysliteľné, všetci ľudia by si mali uvedomiť, že na Zemi sme IBA na návšteve, netreba snáď pripomínať, že človek bez Zeme nemôže existovať, Zem si bez človeka poradí hravo.
Je len otázkou času, kedy sa dozvieme, kto je na Zemi naviac, preto konajme tak, aby ľuďom Zemička vypovedala nájomnú zmluvu čo najneskôr.
Ku keške sa dostanete po modrej značke z parkoviska vo Vrchteplej, na chodníku, ktorý spája Vrchteplú s Bodinou,odporúčam pre cyklistov, fajn cestička.
Tieto miesta, ako aj celá Manínska tiesňava je pre mňa trochu paradoxom :
Nemám to tu rád, ale rád sa sem vraciam.
Zachovajte prosím krytie.
