Keška je venovaná zabudnutým hrdinom!
Akoby nebolo dosť krviprelievania v predchádzajúcich rokoch, počas 1. svetovej vojny, v boji proti Maďarskej červenej armáde Béllu Kuna, ktorá sa snažila obnoviť pôvodné hranice "Veľkého Maďarska", tu padlo 23. júna 1919 deväť vojakov čs. domobrany, práporu č. 7 pri obrane ľudí a majetku v obci Bajč
Nápis:
PADLÝM HRDINOM
23.VI.1919
Čs.domobrany práporu č.7
1. REJL KAREL
2. KUČERA JÁN
3. KRŠEK VÁCLA
4. BRUNA KAREL
5. GANGEL TOMÁŠ
6. LASKAVÝ JÁN
7. MAXA JAROSLAV
8. ŠTEFL FRANTIŠEK
9. PECHA JOSEF
Maďarská republika rád
Maďarská republika rád (skr. MRR) alebo Maďarská komúna bola dočasný štátny útvar v Maďarsku existujúci 133 dní od 21. marca do 1. septembra 1919. Pod priamym vplyvom MRR existovala od 16. júna do 7. júla 1919
Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vojenskej porážke bola 16. novembra 1918 vyhlásená Maďarská demokratická republika (vedená Mihálom Károlyim), ktorá mala priniesť liberálno-demokratické reformy. Budapešť dúfala, že ak obetuje starý režim, ponúkne Slovákom i Rumunom autonómiu a začne používať samourčovací jazyk amerického prezidenta Wilsona, tak sa víťazná Dohoda nad Maďarskom zľutuje a podarí sa udržať maďarský štát v jeho historických uhorských hraniciach (pred 1. sv. vojnou). Snaha nakloniť si Dohodu nebola úspešná a tak niektorí upriamili pozornosť na Rusko, zmietajúce sa v občianskej vojne.[1] Podľa Čiernej knihy komunizmu v tomto období prišlo do Maďarska 250 až 300 ,agitátorov‘ a poverencov“. Bol medzi nimi aj Béla Kun. [1]
Po nezdare tejto republiky (Károlyi, medzičasom prezident, bol neschopný vládca) prevratom prevzala v Maďarsku 21. marca 1919 moc komunistická strana vedená Béla Kunom, ktorý ustanovil MRR s proletárskou vládou vedenou ideológiou diktatúry proletariátu.
MRR zoštátnila kľúčové odvetvia (továrne a bane nad 20, neskôr 10 zamestnancov, ale tiež dopravné spoločnosti, banky a nájomné domy) a veľkostatky nad 40 hektárov, pričom však pôdu nerozdelila roľníkom. Podporu obyvateľstva však komunisti získali vďaka prísľubu obnoviť Veľké Maďarsko v pôvodných hraniciach.
Maďarsko-česko-slovenská vojna alebo vojna o Slovensko[ (maď. Északi Hadjárat) bol vojnový konflikt medzi Česko-Slovenskom a Rumunskom na jednej strane a Maďarskou republikou rád na strane druhej, prebiehajúci v rámci širšieho stretu, zahŕňajúceho aj boj o Sedmohradsko a Podkarpatskú Rus. Trvala od roku 1918 až do augusta 1919. V apríli 1919 prebehol v Maďarsku boľševický prevrat, po ktorom sa maďarská armáda pokúsila dobyť Slovensko a Sedmohradsko, čím vyvolala vojnu s Česko-Slovenskom a Rumunskom. Vo finálnej fáze vojny na oboch stranách stálo viac ako 120tisíc vojakov. Porážka Maďarskej republiky rád a rumunská okupácie Budapešti v auguste 1919 ukončila vojnu. Rumunské vojská sa stiahli z okupovaného územia v marci 1920. V tejto vojne Česko-Slovensko získalo kontrolu nad územím Slovenska, ktoré pred vojnou patrilo Uhorsku.
Poznámka:
V oblasti južního Slovenska boli podobné pomníky zdevastované po Mníchove a obsadení Maďarmi. Ešte v roku 2005 bol pamätník úplne zabudnutý, rozbitý a neudržiavaný, zásluhou KVH Tatranci (www.tatranci.sk) bol zaradený do programu Ministerstva vnútra SR na rekonštrukciu a teraz je takto krásne upravený. Pamätník 9. vojakov 7. domobraneckého práporu z Čiech, Ktory padli 1.5.1919 pri obrane československého územím v obci Bajč.
Postavený bol v júni 1919 z finančnej zbierky úradníckeho zboru cirkevných majetkov v Bajči. Za bývalého režimu schátral, od roku 1989 do obnovy v roku 2006 sa oň staral bývalý tajomník OV SZPB v Komárne a Obecný úrad v Bajči. Obnova stála 80.000,- Sk a financie boli z recipročného fondu MO SR a MO ČR.