|
Keď pôjdete horou horičiznou, nájdete tam všetky stromy a všetky lístky, ktoré sme tu opísali. Po tejto hore srnky prebiehajú a diviaky hľadajú plody, spadnuté zo stromov. Odrazu počujete žblnkotať vodičku. To krištáľový prameň vytryskol zo zeme a ponáhľa sa dolu úbočou do doliny.
V doline sa stretne takých pramienkov mnoho a bude z nich potôčik. Dolu nižšie sa pripoja k nim ešte druhí potoční kamaráti a utvoria bystrinu, a ešte nižšie pripoja sa k nim krištáľoví a studení kmotri a švagrovia. Tak vznikne riava. Riava sa stretne s inými riavami a spolu utvoria rieku. Rieka po dlhom putovaní vleje sa do mora. Spustí sa dážď, zem premokne a znova ožívajú potôčiky, ktoré pôjdu do mora.
Takto je to s vodou a tak je to aj s lístím. Ono spadne zo stromu, aby obživilo zem. Strom žije z tej obživy. Na jar vidíte na stromoch lístky mladé, čo vánok nimi previeva. V jeseni listy stromov ožltnú, vietor v nich šumí a strháva ich na zem. Nuž všímajte si ich, ako vyzerajú. A napíšte nám, koľko ste ich nazbierali a ktorý z nich sa vám najviac páčil. Ale neodlomte nijaký konárik. Keď odtrhnete lístok z kríčka alebo stromu, nikomu ste neublížili. Ak odlomíte konárik, spôsobili ste ranu a bolesť. Uhádnite, komu?
Knižku „ Keď pôjdeš horou“ napísal Ľudo Ondrejov. Ja som ju dostala od svojej vtedy súdružky učiteľky. S ňou sme na hodinách vlastivedy zbierali v horách listy, lisovali ich a vkladali do nej. Keď som s rodičmi chodila na prechádzky do hôr, vždy som obdivovala stromy a lozila po nich. A to mi zostalo doposiaľ. K prechádzkam po krásnych lesoch a horách pribudlo ešte hľadanie kešiek. Som šťastná, keď zdolám voľajakú stromovku.
Zdroj:
Ľudo Ondrejov, Keď pôjdeš horou, 1963
Ku keške
Svoju prvú kešku som umiestnila na mieste, ktoré ma hneď oslovilo a viažu ma k nemu spomienky z detstva.
|