Stava sa Vam, ze si poviete? Urobim to, nie teraz. Ale raz. Raz urcite pojdem do... Raz si precitam, raz sa pozriem, raz... Nikdy vsak tomu nedojde. Zijete v buducnosti, nejasnej neurcitej. Zijete na ostrove Raz.
Aj mne sa to stavalo. Hlavne v poslednom obdobi a v suvislosti s geocachingom. Povedal som si, tu zalozim cache. Nemam teraz nanestastie ziadnu nadobu so sebou. Raz sa sem vratim a napravim to. Vymyslel som skvely namet na mysterku, raz sa k nej urcite dostanem. V susednej obci som si vsimol cosi unikatne. To bude paradna cache. Hovorim si denne vyse roka, az unikat zmizol. Cache by skocila v archive, skoda jej, avsak za svoju existenciu mohla mnohych potesit. Takto som odkladal zalozenie mnohych cache.
Nehovoriac o eventoch. Skvely napad na event som rozpracovaval dlho, do dokonalosti. Az do takej dokonalosti, ze si hovorim, stale to nie je uplne ono. Raz. Raz ho zorganizujem. Len to raz dodnes neprislo. Alebo, dam konecne urobit dalsie SWG. Len co na neho nechat vypalit? Moznosti je vela a SWG stale neuzrelo svetlo sveta. Napravim to. Nie raz, aj dva krat. Taktiez som zamyslal vypustit do sveta cache s premakanym listingom. V poslednom case sledujem trend, ze ludia si na to potrpia. Zas na druhej strane mam pocit, ze listing v skutocnosti cita malokto. Alebo sa mylim? Najde sa niekto, kto sa len nekocha farebnym podanim, obrazkami, ale skutocne sa zacita do obsahu?
Vcerajsia noc vela vyriesila. Uz som to pisal, nebudem sa opakovat. Kto ma zaujem, text si najde. Preto prve, nie uplne, co som dnes urobil bolo, ze som zobral pixlu, supol do nej logbook, nabil baterie do staruckeho Oregonu a cakal na vhodnu chvilu. Ta nastala poobede, sadam do auta a vyrazam prec z ostrova Raz. Parkujem, kratka prechadzka na miesto ulozenia a potom uz len nostalgicke postavanie a sledovanie displeju Oregonu, ako priemeruje bod. Kocham sa okolim, pocuvam zvuky lesa, nerusene civilizaciou. Par minut a Oregon ma hotovo. Kratka prechadzka okolim a hladanie miesta pre dalsiu cache. Vraciam sa na miesto a opat priemerujem. Sledujem, ako postupuje "teplomer" na dislpeji. Nie netrpezlivo, ako volakedy. Vychutnavam si tie chvile. Ved som na ceste z ostrova Raz.