Klokočovské skálie je prírodná rezervácia. V obci Klokočov sa nachádzajú zaujímavé guľovité pieskovcové útvary.

Flyšové pásmo

Flyšové pásmo je rozsiahla zóna Karpát, tiahnuca sa od Álp cez Česko, Slovensko, Poľsko až do Rumunska. Jeho dĺžka je približne 1300 km a šírka 60 - 75 km. Na území Slovenska sa do flyšového pásma zaraďujú pohoria: * Biele Karpaty * Busov * Čergov * Jablunkovské medzihorie * Javorníky * Kysucká vrchovina * Kysucké Beskydy * Laborecká vrchovina * Levočské vrchy * Ľubovnianska vrchovina * Moravsko-sliezske Beskydy * Ondavská vrchovina * Oravská Magura * Oravské Beskydy * Podbeskydská vrchovina * Šarišská vrchovina * Turzovská vrchovina. Fylšové pásmo tvoria druhohorné morské sedimenty - vrstvy pieskovcov, ílovcov a ílových bridlíc a z geologického hľadiska je to akrečný klin (alebo akrečná prizma) subdukčnej zóny Karpát. Názov klin je odvodený od tvaru, ktorý je viditeľný na bočnom priereze. V období oligocénu (približne pred 34 miliónami rokov) sa vplyvom tlaku oddelila od Apulskej platne (oblasť dnešného Talianska + Jadranské more) oblasť dnešných Západných Karpát (nazývaná aj platňa Alcapa - Alps, Carpathians, Panonian basin) a došlo k jej posunu smerom na severovýchod. V priestore dnešného flyšového pásma bol vtedy oceán (nazývaný Valaiský) a pri ich strete došlo k subdukcii (výraznému poklesu) oceánskeho dna a postupnému nahromadeniu hlbokomorských usadenín (ílovce, pieskovce) v tejto oblasti a teda k vytvoreniu akrečnej prizmy. Približne pred 23 miliónmi rokov sa začala finálna fáza, došlo k zániku Valaiského oceánu (zrážke Alcapy a európskej platformy). Proces začal na juhu, v okolí Viedne, a postupoval smerom na sever. V oblasti Kysúc došlo k uzatovreniu Valaiského oceánu približne pred 15 miliónmi rokov.

Flyš

Názov pochádza z nemeckého fließen = tiecť, iný názov pre flyš je turbidit. Pôvodne sa tak označovali len horniny v predpolí Álp, v súčasnosti sa chápe ako označenie hlbokomorských usadenín alpínskeho vrásnenia. Flyš vzniká v sedimentačnej panve, ktorá sa uzatvára. Sedimenty sa zvyčajne usadzujú na okraji šelfu (plytká časť mora, cca do 200 metrov hĺbky). Neskôr, pri nejakom zemetrasení (ako sa platne tlačia oproti sebe, vždy tam nejaké zemetrasenie je - viď Japonsko) sa zosunú do hlbokomorských oblastí, kde vytvárajú rytmicky sa striedajúce vrstvy sedimentov. Ílovce naznačujú pokojné usadzovanie na dne hlbokomorskej priekopy, pieskovce naopak usadzovanie gravitačné (turbiditné). Ako sa panva uzatvára (t.j. platne sa postupne k sebe približujú), sedimenty sa stláčajú a vzniká akrečný klin. Stláčanie má za následok aj presun - vznik príkrovov. Napr. v Karpatoch je flyšové pásmo posunuté až na vzdialenosť 80 km.

Prírodná rezervácia Klokočovské skálie

V roku 1984, kedy bola vládou Československej republiky vyhlásená samostatná chránená krajinná oblasť Kysuce, bolo súčasne vyhlásené chránené nálezisko Klokočovské skálie, dnes prírodná rezervácia Klokočovské skálie. Dôvodom vyhlásenia bola v rámci Československa jedinečná guľovitá odlúčnosť hornín a výskyt chránených druhov rastlín v lokalite.

V samotnom území platí 5. najprísnejší stupeň ochrany, v ktorom sa uplatňuje bezzásahový režim. Po obvode PR sa nachádza ochranné pásmo so šírkou 100 m, ktoré je v 3. stupni ochrany. Celková výmera územia je 6,12 ha. Stena je vysoká od 2 do 20 metrov a dlhá približne 300 metrov. Po vypadnutých guliach v nej ostali miskovité odtlačky, ktoré pripomínajú ich nedávnu existenciu v skalnej stene. Na Kysuciach boli zaznamenané  kamenné gule rôzneho tvaru od vajcovitého až po takmer dokonalý guľový tvar, rôznych veľkostí, s priemerom od 0,3 do 2,6 m.

Sekundárny výskyt gúľ je známy z viacerých miest v obci, napríklad v starom lome pod Žorom, v osade Kornica je vidieť 7 guľovitých útvarov rôznej veľkosti. V roku 1935 boli z tohto lomu dva guľovité zlepence odvezené a osadené na križovatke v Klokočove-časť Hlavice a jedna sa nachádza v Kornici u Františka Šamaja. Ďalšie guľovité útvary sú v osade Klín v rieke Predmieranke - pravdepodobne z lomu oproti. 

Klokočovské skálie je však predsa len unikátne, pretože na rozdiel od iných podobných miest sa tu gule vyskytujú nie v starom kameňolome a podobne, ale v čisto prírodnom, ľudskou činnosťou nenarušenom prostredí.

Spôsob akým  kamenné gule vznikli je doposiaľ neobjasnený. Z ľudovej fantázie však pochádza pár názorov na ich pôvod. Najznámejšia je teória o mimozemšťanoch. Gule sú vraj zašifrovanou správou, v ktorej nám nejaká mimozemská civilizácia zanechala odkaz. Začali sa tiež šíriť správy o ich priaznivých účinkoch na ľudský organizmus tým, že dokážu človeka nabiť pozitívnou energiou, sú vraj rádioaktívne, dokonca majú liečebné účinky.

Týchto gúľ tu vďaka ľuďom, ktorí si útvary v minulosti odnášali do záhradiek, nezostalo príliš veľa. Vo svete môžeme nájsť kamenné gule aj na iných miesta napr. v Mexiku, Novom Zélande či Austrálii. Tie však vznikli za iných geologických procesov a z iných materiálov ako naše "kysucké gule". 

Pieskovec

Je názov horniny sedimentárneho pôvodu, ktoré vznikajú spevnením pieskov. V jej zložení prevláda kremeň, často sa vyskytujú aj živce, kalcit, sľudy, a v mladších pieskovcoch aj opál a chalcedón. Farba býva rôzna, no najčastejšie sú to odtiene žltej, červená (indikuje prítomnosť oxidov železa), hnedá. Pieskovce, spolu s pieskami sú jedna z najrozšírenejších sedimentárnych hornín – spolu tvoria viac ako štvrtinu všetkých známych sedimentov na povrchu Zeme. Pieskovce sa skladajú zo zŕn piesčitej (psamitickej) veľkosti, ktorá zodpovedá priemeru 0,5 (resp. 0,064) až 2 mm. Tieto úlomky sú zvyškami starších rozpadnutých hornín. 

Zrnitostné triedy pieskovca:

Prístup: 

• autobusom (z Čadce, Turzovky):

Zastávka: Klokočov, Hrubý Buk, Rieka (možnosť občerstvenia - pohostinstvo, obchod, pri ceste je umiestnená 4. informačná tabuľa)

Zastávka: Klokočov, Galus (350 m po miestnej komunikácii k 1. informačnej tabuli)

• autom:  

Možnosť parkovania priamo na začiatku chodníka (350 m z hlavnej cesty, odbočka od aut. zastávky Klokočov - Galus). viď. WP

Úlohy

Na zalogovanie kešky musíte poslať správne odpovede na otázky. Odpovede zasielajte cez môj profil. Logovať “Found It” môžete až po zaslaní odpovedí na otázky. Logy bez zaslaných odpovedí budem mazať. Pravidlo je: každý logujúci zasiela svoje odpovede. V prípade nesprávnych odpovedí budete vyzvaní k oprave. Ak nedopošlete správne odpovede, Váš log bude zmazaný. Ak nesúhlasíte s týmto pravidlom, tak prosím nelogujte túto earth kešku. Bližšie informácie o požiadavkách na logovanie earth cache nájdete tu: http://www.geosociety.org/GSA/fieldexp/EarthCache/guidelines/home.aspx

Povinné úlohy:

1. Pozrite si pieskovcové skaly z bližšia a odhadni ich zrnitostnú triedu. Jedná sa o jemnozrnný, strednozrnný alebo hrubozrnný pieskovec?

2. Z informačnej tabule číslo 2 (Stage 2) zistíš, že sprievodným znakom bukoveckého pieskovca je prítomnosť zlepencov s obsahom pomerne dobre opracovaných tzv. „exotických hornín“. Vymenuj všetky tieto exotické horniny uvedené na informačnej tabuli č.2.

3. Z informačnej tabule č. 2 zistíš, že PR je tiež známa výskytom vzácnych druhov rastlín, vymenuj aspoň 3.

4. Koľko kamenných gúľ sa dohromady nachádza na úvodných súradniciach a stage 2?

5. Na úvodných súradniciach je postavená studnička. Uveď jej názov.

6. Odfoť sa s niektorou kamennou guľou alebo ak sa nerád fotíš, tak odfoť nejaký svoj osobný predmet spolu s niektorou kamennou guľou.