Cez Ráztočné vedie cesta na klenovské vrchy, lazy a salaše pod dominantným Klenovským Veprom (1 338 m n. m.). Prechádzajú tadiaľto turisti, hubári, v zime lyžiari, ale najčastejšie Klenovčania, keď idú na svoje „kolešne a izby“. Sú to hospodárske usadlosti, na ktorých doteraz hospodária, alebo si ich uchovávajú ako vzácnu dedovizeň a pamiatku na svojich predkov.
Lokalita Ráztočné sa nachádza severozápadne od Klenovca, asi 5 km smerom na Skorušinu. V nedávnej minulosti bolo toto miesto prirodzeným centrom pre obyvateľov žijúcich a hospodáriacich na klenovských lazoch. V I. polovici 20. storočia tu bola postavená historická, pamiatkovo chránená budova terajšieho penziónu, ktorá pôvodne slúžila ako krčma a konzum až do začiatku 70-tych rokov. Oproti krčme bola krytá kolkáreň a betónová plocha na tancovanie. Konali sa tu jarmoky a spoločenské podujatia. V repertoári klenovského folklórneho súboru Vepor sa, nie náhodou, doteraz zachovala pieseň: “Na Ráztočnom krčma nová, žiadna sa jej nevyrovná, tam sa chlapci schádzavajú tam pálenku popíjajúúúú...”
Oblasť Ráztočné sa vyznačuje aj bohatou históriou budovania hospodárskych objektov na využitie vodnej sily prítokov Klenovskej Rimavy. Na mape prvého vojenského mapovania (r. 1763 – 1787) je vyznačený vodný mlyn. S rozvojom ťažby železnej rudy a výstavbou hámrov od Klenovca až po Ráztočné sa mlyn mení na hámor „Pred Ráztočno“ a vznikajú aj ďalšie hámre – Cisársky a Čierny potok (podľa druhého mapovania r. 1806 – 1869).
Niekedy v období 1869 – 1887 hámre zanikajú, pravdepodobne s výstavbou železiarne v Likieri, a hámor na Ráztočnom sa znova mení na vodný mlyn. Za 1. ČSR tu vzniká aj vodná píla, ktorej pozostatky sa zachovali dodnes. Pílu s mlynom vlastnil Samuel Zúrik, na pohon slúžila jedna Girardova turbína s výkonom 30 konských síl.
Pozostatky píly na vodný pohon
Zdroj: http://www.naraztocnom.sk/ http://www.chronica.sk/
Ku keške: Keš je bezpečne ukrytá po lavičkou v bývalej kolkárni, ktorá teraz slúži aj ako autobusová zastávka smerom do Skorušiny.
Odmena pre FTF: 