Keška

Nachádzate sa pred bránou Novej pevnosti v Komárne. Nová pevnosť, spolu so Starou pevnosťou a obrannými líniami na brehoch riek Dunaj a Váh tvoria pevnostný systém, budovaný od roku 1546.

Komárňanský pevnostný systém je najväčším fortifikačným systémom na území Slovenska a tiež bývalého Rakúska-Uhorska. Je zapisaný do predbežného zoznamu svetového dedičstva UNESCO pod názvom Systém opevnenia na sútoku riek Dunaja a Váhu v Komárne – Komárom.

Podmienky logovania

Virtuálna keška nemá fyzický logbook kde sa môžete zapísať. Aby ste mohli zalogovať návštevu, musíte splniť nasledovnú podmienku:

• Odfotiť sa: vy, alebo nejaký predmet s vašim nickom pred vstupnou bránou do pevnosti. Túto fotografiu následne pripojte k logu.

O pevnosti

Systém opevnení na sútoku riek Dunaj a Váh v Komárne je najväčší komplex vojenských opevnení na Slovensku a spolu s pevnosťami v maďarskom Komárome bol zároveň najväčším v bývalom Rakúsko-Uhorsku. Stará pevnosť bola vybudovaná na základoch staršieho, stredovekého hradu v časoch tureckých vojen, novšie opevnenie bolo postavené ako obrana proti Napoleonovi. Pevnosti na maďarskej strane Dunaja sa začali stavať v druhej polovici 19. storočia.

Strategický význam lokality na sútoku riek, brodu a križovatke obchodných ciest pravdepodobne ako prví odcenili Rimania, ktorí vybudovali pozdĺž Dunaja obrannú líniu - Limes Romanus s vojenským táborom Brigetio (dnešné Szőny v Maďarsku), ako aj s predsunutou pevnosťou na slovenskej strane Dunaja v Iži - Kelemantia.

Pevnosť v Komárne sa spomína v Anonymovej kronike Gesta Hungarorum z rokov 1173-1196. Po mongolskom vpáde patril k tým málo hradom, ktoré sa nájazdom ubránili, o čom sa zmieňuje list kráľa Belu IV. Po ústupe Mongolov kráľ udelil Komárnu mestské práva a majitelia hradu ho zveľadili.

Z nasledovného obdobia sa nezachovali žiadne detailnejšie správy. Za vlády Mateja Korvína bol hrad prestavaný v renesančnom slohu a jeho pevnostná funkcia upadala.

Charakter hradu ako renesančného paláca zmenili turecké vojny, keď sa vynález dela ukázal ako rozhodujúci faktor výstavby hradov, keď stredoveké hradby nedokázali odolávať delotreleckej paľbe. Cisár Ferdinand I. nariadil po obsadení Budína zdokonaliť fortifikáciu komárňanskej pevnosti. Plánmi na výstavbu poveril opäť talianskych majstrov.

Jarná povodeň v 1570 spôsobila obrovské škody a v rokoch 1572-1592 bola znovu postavená. Dobytím Nových Zámkov v 1664 sa prerušila obranná reťaz, čo viedlo k stavbe Leopoldovskej pevnosti v Leopoldove a výstavbe Novej pevnosti v Komárne. Tá bola dokončená v 1673, no už v roku 1682 bola opätovne poškodená povodňami a musela byť znovu opravovaná. Svoj vojenský krst prežila v 1683, keď bola neúspešne obliehaná vojskami Imricha Tökölyho.

Po porážke Turkov pri Viedni a ich následom ústupe z Uhorska stratila pevnosť svoj význam. Zemetrasenia v rokoch 1763 a 1783 opevnenia výrazne porušili a armáda usúdila, že ďalšie opravy sú nerentabilné. Pozemky cisár Jozef II. daroval mestu a budovy boli predané na dražbe.

Napoleonské a neskôr prusko-rakúske vojny komárňanskú pevnosť opäť priviedli na výslnie vojenských stratégov, ktorí potrebovali na Dunaji zabezpečiť strategické postavenie. Obranné ťažisko sa presunulo na prstenec tvŕdzí - Palatínsku a Vážsku líniu. Palatínska línia, pomenovaná podľa palatína Jozefa, ktorý usmerňoval výstavbu, pozostávala z piatich bastiónov. Vážska línia, posledná fortifikačná stavba na slovenskej strane, bola vybudovaná v roku 1866.

Poslednými objektami komárňanského opevnenia sú pevnosti Csillág, Monostor a Igmánd na maďarskej strane, v Komárome.

Cache

You are standing in front of the gate of the New Fortress in Komárno. The New Fortress, together with the Old Fortress and the defensive lines on the banks of the Danube and Váh rivers, form a fortress system built since 1546.

The Komárno Fortress System is the largest fortification system in Slovakia and the former Austro-Hungarian Empire. It is inscribed on the UNESCO World Heritage Tentative List under the title System of Fortifications at the Confluence of the Danube and Váh Rivers in Komárno – Komárom.

Logging conditions

The virtual cache does not have a physical logbook where you can sign in. In order to log your visit, you must meet the following conditions:

• Take a photo of yourself or an object with your nickname in front of the entrance gate to the fortress. Then attach this photo to the log.

The fortress

Komárno fortification system is a system of forts, bastions, and fortifications in and around the towns of Komárno and Komárom on the banks of both the Dunaj and Váh rivers. The fortification system of town Komárno is the biggest fortification in Slovakia, and as a whole complex with fortifications on the Hungarian side of the Danube it is the biggest fortification in what used to be Austria-Hungary.

Because of the trading and military importance of river crossings, they have played a strategically significant role for thousands of years. Komárno’s earlier settlements controlled the waterways of the Danube, Váh and Nitra rivers. Not only did they control the rivers, but also the roads that went through the Nitra River valley. This placed the occupants of this junction in a key position.

Anonymus (1173-1196) was the first who reported the location of the fortress in Komárno, the inhabited parts of the area and the possibilities of natural defence. The Tartar invasion - during which the major part of the country was devastated – proved the necessity of these strengthenings. After the Tartars left the country, King Béla IV strongly supported the developments of towns. He gave significant privileges to 25 settlements, including Komarno, which received town rights in 1265.

King Matthias frequently stayed in the castle with the greatest of pleasure. He had it rebuilt by Italian masters. In his other work he praises the beauty and greatness of the royal castles in Buda, Komárno and Visegrád.

After the invasion of Buda by the Turkish troops in 1541, Emperor Ferdinand I was forced to improve the fortification. He got back the castle in 1544 and ordered its extension. To prepare the plans of the fortress, he assigned Pietro Ferrabosco, who suggested a fort with more angles. This fortification system suited both the contemporary architectural aspirations and the configurations of terrain and hydrography.

It is likely that the architects of the fortress didn’t have enough experience and knowledge about the quality of the soil in the area – in the spring of 1570 the flood destroyed most of the walls.

After the Turkish military expedition in 1663-1664 and because of the fall of the forts in Nové Zámky, fortification became important again. King Leopold I ordered the building of two new forts. One of them was Leopold Fort near Hlohovec; the other was the New Fortress in Komárno.

The Turkish troops were defeated in 1683 at Vienna and after the war, which lasted sixteen years, Hungary was liberated from the Turkish rule. It was a turning point in the fortress’ life in that Komárno also ceased to be a border town and was not highly maintained. The earthquakes in 1763 and 1783, the epicentre of which were near the fortress, destroyed it a great deal. As the military management did not find it important to restore the destroyed fortress, the garrison of troops was depleted.

The effects of the Napoleonic Wars on the Habsburg Empire caused the emperor to realize that significant army posts were needed along the river Danube. This turned attention to Komárno again. In 1807 the engineers did the necessary surveying, made plans and restored the central fortress. Latest objects of Komárno fortifications are Palatínska and Vážska línia - line of bastions and walls on Slovak side and tree small fortresses on Hungarian side - fortress Csillág, Monostor and Igmánd.

Virtual Rewards 2.0 - 2019/2020

This Virtual Cache is part of a limited release of Virtuals created between June 4, 2019 and June 4, 2020. Only 4,000 cache owners were given the opportunity to hide a Virtual Cache. Learn more about Virtual Rewards 2.0 on the Geocaching Blog.