Posledná bosorka spod Karpát...a možno ani nie :)
K námetu tejto virtuálky ma inšpiroval mne blízky človek, podľa ktorého som poslednou bosorkou spod Karpát ja :) a nie tie, ktoré upálili v mojom rodnom meste v roku 1744. Keď som sa začala zaoberať touto témou detailnejšie, netušila som, že “oficiálne” posledné bosorky pochádzali z Ružindola. Ten je vzdialený 3 km od obce, kde siahajú aj moje rodné korene. Vy sa však teraz nachádzate na mieste, ktoré nás symbolicky vracia do stredoveku.
Súradnice vás priviedli k východu z trnavskej radnice. Práve tu padli všetky rozsudky o tom, či bola obvinená žena odsúdená ako bosorka na upálenie. Predtým, ako boli odsúdené ženy oficiálne vyhlásené za bosorky a spálené na hranici, ich život ukončil mestský kat na trnaskom popravisku. A práve tu nájdete do zeme vsadenú bronzovú pečať -
CESTU KATA, ktorá nám symbolicky pripomína pochod kata a odsúdených na trnavské popravisko. To by sa malo podľa historicky dostupných údajov nachádzať niekde za hradbami Trnavy. Katova ulička je znázornená aj ďalšími do zeme vsadenými bronzovými šipkami pred radnicou a ukazuje smer, kadiaľ viedla posledná cesta všetkých odsúdených - nielen bosoriek.
A kto boli posledné trnavské bosorky? Neboli to žiadne panny, či devy ale “obyčajné” matky z rodín. Pochádzali z Ružindola - obce, ktorých občanov nazývajú bosorákmi až dodnes. Trnavské bosorky sa líšili od ostatných žien len tým, že sa zväčša vyznali v bylinkách, pomáhali chorým a ovplývali krásou. Stretnutie s takouto bylinkárkou zvyčajne viedlo k zázračnému uzdraveniu. Občas sa k liečeniu pridalo zariekanie, čo malo na pacienta psychologický efekt a pomohlo to jeho uzdraveniu. Problém mohol nastať, keď už bylinky proti chorobe nestačili. Keďže klientmi liečiteliek boli zväčša chudobní i nevzdelaní ľudia, ktorí nemali peniaze na lekárov, mnohé si nedokázali vysvetliť a odtiaľ je už krátka cesta k obvineniu niekoho z bosoráctva. Ďalším dôvodom bola aj pomsta. Napríklad urazené ego ohrdnutého suseda, ktorého odmietla krásna susedka. Nuž, krásne a múdre ženy to nemali ľahké ani v stredoveku. Bohužiaľ za túto kombináciu často zaplatili vlastným životom. Po sťatí ich telá skutočne položili na hranicu a upálili. Poslednými trnavskými“bosorkami” boli Anna Chlebová – Jamborka a Magdaléna Gorogová z Ružindola, ktoré boli popravené na trnavskom popravisku vo februári 1744 a následné upálené. Podľa rozsudku sa obe bosorky vedeli premeniť - jedna
na žabu a druhá
na mačku.
Poprava posledných ružindolských bosoriek sa konala pred početným obecenstvom z Trnavy i Ružindola. Boli to posledné súdne procesy pred trnavským súdom s ružindolskými bosorkami. Následne cisárovná Mária Terézia vydala dekrét o tom, že bosorky neexistujú. Ale na svoju bosorácku minulosť nedajú Ružindolčanky dopustiť doteraz. Obec Ružindol každoročne organizuje podujatie Ružindolská bosorka, kde si tradíciu pripomína scénkami s historickými kostýmami. Sama som si toto podujatie pozrela. Stojí za to. Koná sa vždy koncom októbra.
Vašou úlohou je:
- 1. odfoťte pri symobolickej pečati Cesty kata časť seba alebo niečoho osobného spolu s kúskom papiera, kde bude uvedený Váš nick a dátum návštevy – fotku pridajte k logu. Ak nemáte pri sebe papier, môžete sa vynájsť a priložiť k logu napr. mobil - kde bude to isté. Teda: "jv666, 6. 6. 2022". Pokiaľ nebude splnená táto podmienka, Váš log môže byť bez upozornenia zmazaný
- 2. Nepovinné ale poteší – do logu mi môžete napísať, na aké zviera (akékoľvek) by ste sa aspoň na istý čas radi premenili vy a prečo. Ja by som sa napríklad raz stala dravým vtákom, aby som si mohla obzrieť našu planétu z vtáčej perspektívy :).
To log this virtual cache, attach a photo of you at coordinate showing a sheet or a sign reporting the date of your log and your nickname.
Celkovo na území Slovenska upálili v stredoveku asi 400 bosoriek. Prvú v roku 1602 v Bratislave a volala sa Agáta Borlobaschinová. Pochádzala z Podunajských Biskupíc. Posledná vošla do historických análov ako Kárová, jej rodné meno sa nezachovalo. Mala však povesť krásavice z Bytče. Údajne išlo o poslednú upálenú bosorku v celej strednej Európe. Historické pramene sa však rozchádzajú.