Viate piesky Záhoria
Najväčšia oblasť viatych pieskov na Slovensku je na Záhorí. Silný vietor sem postupne nafúkal piesok, až sa vytvorila vrstva hrubá miestami až 80 m. Na mnohých miestach sa vytvorili aj pieskové duny, to najkrajšie, čo dnes na záhoráckej púšti môžeme vidieť. A samozrejme, máme raritu: niečo podobné sa zachovalo už len na niektorých miestach Európy.
Mali by sme ešte väčšiu, keby Mária Terézia nenechala vysadiť na týchto pieskoch borovice. Práve ony, rastúce ako nastúpené vojsko, zastavili postup piesku, lebo ináč by sme dnes na Záhorí mali skutočnú Saharu, takú malú slovenskú púšť. Máme najmenšie veľhory, prečo by sme nemali aj najmenšiu púšť, však?
Krajina v medziľadovom období
Kde sa na Záhorí vzalo toľko piesku? Viate piesky sa tu nachádzajú na rozlohe vyše 570 km2 . V priebehu ľadovej doby stredoeurópsku krajinu chránila sporá vegetácia. V tundre viali mrazivé vetry a celkom ľahko vyvievali z náplavov riek, hlavne Moravy piesok, ktorého tam bolo nadmieru. Rieka totiž pritekala z oblasti, kde sa horniny zvetrávali najmä na piesok. Na strane Českého masívu to boli jemne zrnité žuly, na opačnej strane pieskovce flyšového pásma. Podobne ako dnes, aj v minulosti v tejto oblasti prevládali západné vetry, ktoré hnali masy piesku smerom k malokarpatským vŕškom.
Štvrtohorné sedimenty Záhorskej nížiny a rozsah viatych pieskov (Maglay a Pristaš 2002, Mazúr a Lukniš 1980)
Poryvy vetra pôsobia na pieskové zrnká a tie sa dostávajú do pohybu. Ak poklesne unášacia sila vetra dochádza k jeho ukladaniu. Takto sa postupne vytvárajú v krajine hrubé vrstvy piesku. Putujúci piesok sa zastavuje aj na rozličných prekážkach a hromadí do pieskových pahorkov – presypov a dún. Ak sa na dune nezachytí nejaká vegetácia, duna sa ďalej sťahuje v smere vetra. Na východnom okraji Záhorskej nížiny sa však pohyb piesku zastavil. Príčinou bola voda, ktorá sa hromadila v depresie pod úpätím Malých Karpát.
Vznik duny a základné typy dún
Piesok je sediment, prírodný nespevnený zrnitý materiál, pozostávajúci z úlomkov minerálnych zŕn alebo hornín veľkosti od 0,064 (1/16 mm) do 2 mm. V mineralogickom zložení viatych pieskov na Záhorí prevláda kremeň (75 – 90 %), zvyšok predstavujú hlavne živce a sľudy. Keďže sú piesky bez prímesí ako je spraš, pôda je tu neúrodná. Navyše nedokážu tieto pôdy udržať zrážkovú vodu, ktorá rýchlo vsakuje do veľkých hĺbok.
Hovorí sa, že aj preto je Záhorákov tak málo, lebo na takejto pôde sa toho veľa vypestovať nedá. ;-)
Pieskový násyp _ Kremičitý piesok
V porovnaní s riečnymi pieskami dosahujú viate piesky väčšie opracovanie a vytriedenosť, čo ich predurčuje na najrozličnejšie využitie, hlavne v zlievarenstve, sklárstve a stavebníctve. Na mnohých miestach Záhoria sú pieskovne, k jednej z nich vás aj pozývam.
Vzhľadom na to, že ide o skrýšu typu EarthCache, nehľadajte krabičku. Odpovede na otázky pošlite na moju e-mailovou adresu, potom sa zalogujte, a ak bude niečo nesprávne, ozvem sa.
1. Na súradniciach je viditeľný veľký odkryv viatych pieskov. Odhadnite hĺbku, z akej sa ťaží piesok.
2. Popíšte farbu a veľkosť zŕn piesku, ktorý sa tu nachádza.
3. Cestou k earthke ste videli zvlnenú krajinu. Na základe informáciií z listingu popíšte dôvod zvlnenia.
4. Dobrovoľne: pridajte k logu fotografiu miesta alebo okolitej krajiny - (môže rozhodnúť o uznaní v prípade menej presných odpovedí).
Pre mňa je dôležité, aby na dané miesto prišli, vedeli, čo si máte všímať (to zistíte z listingu), a mali z earthkešky dobrý pocit. Odpovedajte jednoducho, malé nezrovnalosti tolerujem.
Prístup ku keške je po asfaltovej lesnej ceste okolo golfového ihriska.
Odporúčam návštevu cez víkend, vtedy je tu väčší kľud.