Bradlové pásmo je úzky pruh hornín, široký 0,4 až 19 km, ktorý sa tiahne celým Slovenskom. Vytvorilo sa pred 220 miliónmi rokmi po zrážke pevninských blokov, keď sa obrovská severoeurópska kontinentálna doska podsunula pod karpatský blok. V mieste styku vzniklo bradlové pásmo, ktoré dnes tvorí hranicu medzi vonkajšími a vnútornými Karpatmi :
Zrážka pevninských blokov _ Bradlové pásmo na Slovensku
Bradlové pásmo v okolí Turej Lúky tvoria hlavne druhohorné – jurské vápence rôznych typov. Tieto vápence sa utvárali milióny rokov na dne mora z obrovského množstva uhynutých živočíchov a organizmov. Ich vápenaté schránky vytvorili vrstvy usadenín hrubých stovky metrov. Po zániku oceánu pohybom litosférických dosiek pri silnom tlaku a pri zvýšenej teplote vodorovne usadené horniny zmäkli, prehýbali sa a vytvorili vlny, ktoré voláme vrásy:
Vznik vrás
Najlepšie si to môžeme predstaviť na modeli vytvoreného z vrstiev uterákov. Tlakom na ne z dvoch strán dostávame vrásy :
Vrásy sa podľa tvaru a sklonu osí delia na priame, šikmé, ležatá, prevrátené a ďalšie:
Typy vrás a pomenovanie ich častí
V kameňolome vidíte však iba časť celej vrásy, jej nahor vyklenutú časť, ktorú geológovia volajú antiklinála. Zároveň je táto vrása rôzne polámaná a posunutá:
Vrásy v kameňolome
Tieto vrásy sú tvorené kremitými vápencami a radiolaritmi, ktoré sú z oboch strán sú lemované hľuznatými a rohovcovými vápencami. V suťovisku pod stenou lomu nájdete množstvo červených a zelenkastých radiolaritov. Rôznorodé úlomky radiolaritov som uložil pod veľký balvan na súradniciach. Môžete si ich pár zobrať.
Červené a zelenkasté radiolarity
Radiolarit je usadená hornina vytvorená z prekryštalizovaných schránok pravekých mikroskopických organizmov. Pre svoju tvrdosť a štiepatelnosť ich využívali naši predkovia v dobe ľadovej na výrobu kamenných zbraní a nástrojov.
Viac sa o tom môžete dozvedieť z kešky : GC80DNM