Žaluď (odborne glans) je nepukavý suchý plod, charakteristický pre dub a litokarpus z čeľade bukovité. Žalude sú zložené z orieška a čiašky (čiapočka).
Skladba žaluďa
Žaluď sa skladá z čiašky a vlastného plodu, ktorý býva najčastejšie označovaný ako oriešok. Presnejší morfologický termín pre tento typ plodu je calybium, čo je suchý, tvrdý plod, vzniknutý z jediného plodolistu spodného semenníka. Termín calybium zahŕňa aj plody iných zástupcov čeľade bukovité, napr. bukvice buku alebo gaštany gaštanovníka, čiaška plodov zástupcov týchto rodov je však na rozdiel od žaluďa dubu pukavá a plody sú spravidla viacsemenné. Pri rode litokarpus býva čiaška veľmi tvrdá a s tým súvisí aj latinský názov rodu (lithos = kameň, carpus = plod). Žalude môžu byť sediace alebo krátko či dlho stopkaté. Šupiny čiašky sa buď strechovito či kruhovito prekrývajú alebo sú redukované na hrbolčeky. Čiaška žaluďa až na riedke výnimky nijak nepuká a v žiadnom štádiu vývoja na nej nie sú švy. Býva miskovitá až pohárikovitá a spravidla celkom neobaľuje plod. Výnimkou sú niektoré druhy litokarpu (Lithocarpus javensis, L. maingayi, L. turbinatus, L. coopertus, L. encleisacarpus, L. wrayi a príbuzné druhy), ktorých plod je kompletne obalený čiaškou, ktorá môže v zrelosti aj nepravidelne pukať. Taktiež plody dubu lyrovitého (Quercus lyrata) sú v zrelosti takmer celé obalené čiaškou.
Žalude sú na rozdiel od plodov ostatných zástupcov bukovitých v priereze okrúhle, nie trojuholníkovité, a šupiny čiašky nie sú nikdy premenené na ostne. Plody litokarpu sú skladbou aj vzhľadom veľmi podobné plodom dubu, tieto dva rody však nie sú bezprostredne príbuzné a v niektorých znakoch (hlavne kvetenstvo, kvety a morfológia peľu) sa výrazne odlišujú. Rod Lithocarpus je dokonca radený do inej podčeľade (Castaneoideae) ako dub (Quercoideae) a je viac príbuzný s rodmi Castanea (gaštanovník), Chrysolepis a Castanopsis, ktoré majú plody skladbou dosť odlišné. Podobnosť plodov dubu a litokarpu je vysvetľovaná konvergentným vývojom. Rod Quercus je niekedy na základe morfológie plodov rozdeľovaný do dvoch podrodov: pri podrode Quercus sú šupiny na čiaške plodu strechovito usporiadané, zatiaľ čo pri podrode Cyclobalanopsis sú usporiadané kruhovito.
Vývoj žaluďa a klíčenie
Žaluď sa vyvíja z oplodneného semenníka samičieho kvetu. Semenník je z väčšej časti obklopený čiaškou. Podrobnými morfologickými a anatomickými štúdiami bolo zistené, že čiaška má zložitú cievnu sieť a predstavuje zrejme celé stiahnuté, redukované a modifikované vrcholové kvetenstvo. Semenník je väčšinou trojpuzdrý a každé puzdro obsahuje 2 vajíčka. Na plod sa vyvíja iba jediné vajíčko v jednom puzdre, zatiaľ čo ostatné puzdra zakrnejú. Pri dube čiaška podopiera vždy len jediný samičí kvet. Niektoré litokarpy majú čiašku pevne zrastenú so žaluďom, zatiaľ čo pri dube zrastený nie je. Plody sú v priebehu vývoja chránené tvrdým, sklerifikovaným oplodím a drevnatejúcou čiaškou s vysokým obsahom trieslovín. Pri niektorých druhoch dozrievajú 1. rok, u iných 2. rok. Žalude klíčia pod zemou a mäsité delohy zostávajú pod povrchom.
Využite
Žalude obsahujú 37 percent škrobu, rastlinné oleje, triesloviny, sacharidy a ďalšie. Napriek značnej výživovej hodnote sa v ľudskej strave uplatňovali v minulosti iba ako núdzová potravina, kvôli zvieravej chuti. Pražením plodov sa získavala prísada do kávy so stimulačnými účinkami. Pri nadbytku žaluďov sa plody využívajú ako krmivo pre bravčový dobytok.
Plody duba – žalude, človek odpradávna zbieral, pražil, lúpal a mlel na múku. Žalude boli pred pestovaním obilnín najdôležitejšou rastlinnou potravinou, obsahujú veľa bielkovín a škrobu. V strednej Európe sa žalude ako strava udržali do stredoveku, v dobách hladu sa z nich vždy piekol chlieb. Jedným zo spôsobov prípravy bolo lúhovanie žaluďov vo vápennej vode. Až potom sa mleli na múku. Až do 18. stor. sa na dedinách udržal zvyk dochucovať obilnú múku žaluďovou a tvrdilo sa, že takýto chlieb je chutnejší než pripravený z múky hrachovej, ktorú bežne používali drobní roľníci. Iné využitie žaluďov – keď bol dostatok obilnej múky, žalude slúžili ako krmivo pre dobytok a vyrábala sa z nich tzv. žaluďová káva, známa vysokým podielom trieslovín, odvar z nej je horký a ma silný dietetický účinok, preto je vhodný pri črevných ťažkostiach a v ľudovom zverolekárstve pri liečbe dobytka.
Ku keške sa správajte ako k svojej a zodpovedne ju uzavrite!
Odlov je na vlastné nebezpečenstvo, dávajte si pozor!
Ďakujem a prajem príjemný zážitok v tomto atraktívnom prírodnom prostredí
pod monumentálnymi skalnými stenami Veľkého Griču... 