Dnes si už ani tí najstarší nespomínajú, kedy sa tento príbeh odohral. Isté je len jedno – stalo sa to presne na tomto mieste. Za tmavej noci a za vetra skuvíňajúceho pod horou. Tri devuchy kráčajúce cestou po polnoci zo svadby z Počarovej. Najprv veselé, potom ale ustráchané zo zvukov tmavej noci. Až na jednu – Anička bola smelá a odvážna. A tak si cestu domov skrátiť chcela. Nedbala na prehováranie a prosby svojich kamarátok. Na mieste, ktoré Rybníky sa volá, veselo dievčatám zamávala a pohvizdujúc na píšťalke zabočila do tmavého lesa.
Svitlo nedeľné ráno, ba aj slniečko vyšlo a zvyšné dve dievčatá sa doma šťastne prebudili a do kostola pobrali. Aj po Aničku sa cestou zastavili, lež tú doma nenašli. Anička v noci z lesa domov neprišla. Zlá predtucha všetkých pojala. Na Chrcholínec sa pobrali všetci, čo mohli. Hľadali a hľadali, na Aničku volali, ale všetko márne. Len kúsok od krížnych ciest Aničkinu šatku našli. A opodiaľ jednu črievicu pod stromom pohodenú. Po dievčine sa zem zľahla.
Nikto sa už nikdy nedozvie, čo nešťastnú dievčinu z lesa odvlieklo. Či ju zver skántrila, či nejaká hrozná ľudská stvora. Občas, keď je noc tmavá a vietor nespí, vraj ako keby si niekto napriek pľušti a slote spieval na Chrcholínci svadobné pesničky. A niekto iný, ako keby popri tých pesničkách chrchlal a dudral. No nedá sa poznať, či je to človek alebo zver. Zato kto v tú noc spieva, je všetkým jasné. A potom už zase nič – už len ticho.
A tak bohabojný ľud na tomto mieste kríž postavil. Aby ochránil ďalších pútnikov pred netvorom, čo na Chrcholínci prebýva. Odkedy tam ten kríž stojí, divné zvuky za noci už nikto nepočul. Ani to chrchlanie strašnej zveri, ktorá Aničku roztrhala. Alebo neľútostného vraha, ktorý ju zniesol zo sveta. Ale ktovie, možno len spí a raz sa znova prebudí. Jeden nikdy nevie...
(na motívy z Monografie obce Malé Lednice, vyd. OZ Kiapeška ML, 2012)
Happy geocaching ;)