Keška

Nachádzate sa v bývalom kameňolome, kde sa ťažil vápenec. Do lomu sa dostanete odbočkou od hlavnej cesty, kde môžete zároveň odparkovať svoje auto (waypoint P1). Následne pokračujete po lesnej ceste za závoru a po pár desiatkach metrov ste v lome.

Podmienky logovania

Earthcache nemá fyzický logbook kde sa môžete zapísať. Aby ste mohli zalogovať návštevu, musíte zodpovedať na nasledovné otázky a zaslať mi odpovede na profilový e-mail, alebo cez message centrum.

Zalogovať môžete okamžite po odoslaní odpovedí, nemusíte čakať na potvrdenie ich správnosti. Dodržuje prosím následnosť: 1) poslanie odpovedí na úlohy; 2) logovanie.

1. Aká je výška steny lomu?
2. Porovnajte stenu ľavej strany lomu s pravou (viď schéma). V čom sa líšia?
3. Je možné pozorovať v stene nejaké zvrstvenie?
4. Popíšte mi rozdiely v stavbe hornín ľavej a pravej steny lomu.
5. Vysvetlite vlastnými slovami vznik príkrovu (listing).

Fotografia nie je súčasťou úloh, ale ako dôkaz návštevy mám právo o ňu požiadať, tak ako je to uvedené v Help Centre.

• Poprosím teda o fotku Vás, alebo vašej osobnej veci takým spôsobom, aby ste boli jednoznačne identifikovateľný na lokalite.

Geológia

Kameňolom sa nachádza na severozápadnom okraji Čachtických Karpát, ktoré sú podcelkom pohoria Malé Karpaty a zaberajú jeho severnú časť. Sú tvorené prevažne vápencami a dolomitmi triasového veku, v južnej a východnej časti prevládajú ílovce a pieskovce.

Približné rozdelenie hornín kameňolomu podľa veku.

Ľavá strana kameňolomu je tvorená hlavne vápencami vrchného triasu, v menšej miere dolomitmi a miestami aj ílmi. Vápence sa označujú ako dachsteinské, sú to prevažne masívne vápence sivej až hnedastej farby a boli hlavnou ťaženou surovinou. V pravej časti lomu vystupujú hrdzavočervené vápence jurského obdobia v kombinácii s rohovcami a rádiolaritmi. Rádiolarity sú horniny tvorené kremeňom a vznikajú usadzovaním vo väčších hĺbkach ako vápence (pod tzv. CCD úrovňou, čo je úroveň, keď dochádza k rozpúšťaniu uhličitanu vápenatého v morskej vode).

Jurský radiolarit z lomu.

V kameňolome sa nachádzajú horniny nedzovského príkrovu, ktorý je štruktúrou tektonickej jednotky hronikum, alebo v staršej terminológii nazývanej chočský príkrov. Hronikum je najvrchnejší z príkrovov Západných Karpát, pod ním leží krížňanský príkrov (fatrikum). Obe jednotky sú tvorené druhohornými usadeninami, prevažne hrubými vrstvami vápencov a dolomitov. Presun príkrovov začal vo vrchnej kriede, v období približne pred 100 miliónmi rokov, pričom ako prvé sa presúvalo fatrikum a následne naň hronikum. Smer presunu bol vo všeobecnosti z juhu na sever.

Príkrov

Príkrov je z geologického hľadiska horninové teleso, ktoré bolo presunuté na zo svojej pôvodnej oblasti na vzdialenosť minimálne 5 kilometrov po ploche, ktorá sa nazýva násunová, alebo décollement. Jeho predná časť, alebo čelo príkrovu býva intenzívne zvrásnené. Domovská oblasť, od ktorej sa príkrov odtrhol sa nazýva koreňová zóna, niekedy nie je možné ju presne identifikovať (aj hronikum je tzv. bezkoreňový príkrov, pretože nie je známy jeho pôvod). Príkrovy často ležia na horninách staršieho veku, preto boli v minulosti pokladané za prevrátené vrásy.

Subdukčná zóna. Legenda:

• A - Zaoblúková extenzia
• B - Litosféra
• C - Astenosféra

1. Hlbokomorská priekopa (subdukčná zóna)
2. Akrečná prizma (základ budúcich príkrovov)
3. Zóna parciálneho tavenia
4. Magmatický krb

Typickým príkladom mechanizmu vzniku príkrovov je zrážka dvoch litosférických platní, keď dochádza k podsúvaniu ťažšej platne (platne s oceánskou kôrou) pod platňu pevninskú (viď obrázok nižšie). Na dnes oceánu sa usadzujú sedimenty, ktoré sú postupne, ako sa platňa pohybuje smerom k pevninskej, posúvané do subdukčnej zóny (bod 1 na obrázku) a naliepané na seba v tzv. akrečnej prizme, alebo akrečnom kline (bod 2). Pri pokračujúcej kompresii oceánu nastáva postupné stláčanie hornín nazhromaždených v akrečnom kline až dôjde k ich odtrhnutiu a posunu v smere šípky - teda k vzniku príkrovu.

Schéma príkrovovej stavby Západných Karpát.

Teploty, ani tlak, ktoré by spôsobovali plastické správanie sa presúvaných hornín, nie sú dostatočne vysoké, takže sa uvažuje, že "mazadlom" by mohli byť ílové horniny alebo evapority, ktoré sú plastické aj za menej extrémnych podmienok. Samozrejme, celý proces presunu prebieha extrémne pomaly, napr. v Západných Karpatoch je čas, ktorý uplynul medzi sformovaním najvrchnejšej príkrovovej stavby (silicikum) až po vonkajšiu príkrovovú stavbu (krosnianska jednotka), približne 140 miliónov rokov.

Cache

You are in the old, inactive quarry, where limestone was mined. Your car you can park at the waypoint P1 and from then you go by forrest path to the quarry.

Logging conditions

EarthCache does not have a physical logbook. In order to log a visit, you must answer the following questions and send me the answers through my profile e-mail, or through Message center.

You can log immediately after sending the answers, you don't have to wait for confirmation of their correctness. Follow this sequence please: 1) sending answers; 2) log.

1. Measure the height of the quarry wall.
2. Compare left, and right side of the quarry. Describe differences. Use this picture as a schema.
3. Can you see any strata (layers) in the wall?
4. Compare rocks at left and right side. Describe by your own words differences (color, etc...).
5. Explain by your own words mechanism of emplacement of the nappe.

Photography itself is not a part of tasks, but I can request it as a proof of visit, as stated in Help Center.

Geology

Quarry lies on the north-west foothill of Čachtické Karpaty (Čachtice Carpathians), which are northern part of Malé Karpaty (Little Carpathian) mountain range. Čachtické Karpaty are primary composed by triassic limestones and dolomites.

Rock type and age division of the quarry.

Left side of the quarry is composed dominantly by triassic limestones, called dachstein limestones, then by dolomites. Limestones are massive, gray to brownish color and mined in the past. On the right side are red limestones, radiolarites and flints of jurrasic age.

Jurassic radiolarite

In the quarry there are rocks of the Nedzov nappe, which is a structure of the tectonic unit hronicum, or in an older terminology called the Choč nappe. Hronicum is the highest of the Western Carpathian nappes, below it lies the Krížna nappe (fatricum). Both units consist of Mesozoic sediments, mostly thick layers of limestones and dolomites. The geological evolution of individual parts of Western Carpathians is complex, a result of tectonic processes like folding, thrusting and the formation of sedimentary basins of various types during the Mesozoic and Cenozoic. These processes sometimes affected not only the sedimentary fill of the basins, but also, in some cases, the former basement.

Nappe

A nappe or thrust sheet is a large sheetlike body of rock that has been moved more than 2 km or 5 km above a thrust fault from its original position. Nappes form in compressional tectonic settings like continental collision zones or on the overriding plate in active subduction zones. Nappes form when a mass of rock is forced (or "thrust") over another rock mass, typically on a low angle fault plane. The resulting structure may include large-scale recumbent folds, shearing along the fault plane, imbricate thrust stacks, fensters and klippe.

Subduction zone schema. Legend:

• A - Back arc spreading centre
• B - Litospheric mantle
• C - Asthenosphere

1. Subduction zone
2. Acreationary wedge (origin of nappes)
3. Zone of fractional melting
4. Magma chamber

Nappes are generally considered as compressional structures, however some exceptions could be found especially among the gravitational slides along low angle faults. Gravitational forces could be even important in certain cases during emplacement of compressional thrusts. The movement of huge masses of rock may be influenced by several forces, forces that may act together or sequentially.

Western Carpathian nappes.

At shallower depths, low pressures and temperatures can't cause the plastic and viscous behavior of solid rock necessary to move along low angle faults. It is considered that such characteristics may be achieved at significantly less extreme conditions in the clayey rocks or evaporites, which can then act as tectonic lubricants.

Zdroje/sources

• Hók, J., Pelech, O., Teťák, F., Németh, Z., Nagy, A., 2019: Outline of the geology of Slovakia (W. Carpathians) Mineralia Slovaca 51, s. 31 – 60, ISSN 0369-2086 (en)
• Významné geologické lokality Slovenska; web (sk)
• Wikipedia: Príkrov (en)