Geológia
Kameňolom sa nachádza na severozápadnom okraji Čachtických Karpát, ktoré sú podcelkom pohoria Malé Karpaty a zaberajú jeho severnú časť. Sú tvorené prevažne vápencami a dolomitmi triasového veku, v južnej a východnej časti prevládajú ílovce a pieskovce.
Približné rozdelenie hornín kameňolomu podľa veku.
Ľavá strana kameňolomu je tvorená hlavne vápencami vrchného triasu, v menšej miere dolomitmi a miestami aj ílmi. Vápence sa označujú ako dachsteinské, sú to prevažne masívne vápence sivej až hnedastej farby a boli hlavnou ťaženou surovinou. V pravej časti lomu vystupujú hrdzavočervené vápence jurského obdobia v kombinácii s rohovcami a rádiolaritmi. Rádiolarity sú horniny tvorené kremeňom a vznikajú usadzovaním vo väčších hĺbkach ako vápence (pod tzv. CCD úrovňou, čo je úroveň, keď dochádza k rozpúšťaniu uhličitanu vápenatého v morskej vode).
Jurský radiolarit z lomu.
V kameňolome sa nachádzajú horniny nedzovského príkrovu, ktorý je štruktúrou tektonickej jednotky hronikum, alebo v staršej terminológii nazývanej chočský príkrov. Hronikum je najvrchnejší z príkrovov Západných Karpát, pod ním leží krížňanský príkrov (fatrikum). Obe jednotky sú tvorené druhohornými usadeninami, prevažne hrubými vrstvami vápencov a dolomitov. Presun príkrovov začal vo vrchnej kriede, v období približne pred 100 miliónmi rokov, pričom ako prvé sa presúvalo fatrikum a následne naň hronikum. Smer presunu bol vo všeobecnosti z juhu na sever.
Príkrov
Príkrov je z geologického hľadiska horninové teleso, ktoré bolo presunuté na zo svojej pôvodnej oblasti na vzdialenosť minimálne 5 kilometrov po ploche, ktorá sa nazýva násunová, alebo décollement. Jeho predná časť, alebo čelo príkrovu býva intenzívne zvrásnené. Domovská oblasť, od ktorej sa príkrov odtrhol sa nazýva koreňová zóna, niekedy nie je možné ju presne identifikovať (aj hronikum je tzv. bezkoreňový príkrov, pretože nie je známy jeho pôvod). Príkrovy často ležia na horninách staršieho veku, preto boli v minulosti pokladané za prevrátené vrásy.
Subdukčná zóna. Legenda:
- A - Zaoblúková extenzia
- B - Litosféra
- C - Astenosféra
- Hlbokomorská priekopa (subdukčná zóna)
- Akrečná prizma (základ budúcich príkrovov)
- Zóna parciálneho tavenia
- Magmatický krb
Typickým príkladom mechanizmu vzniku príkrovov je zrážka dvoch litosférických platní, keď dochádza k podsúvaniu ťažšej platne (platne s oceánskou kôrou) pod platňu pevninskú (viď obrázok nižšie). Na dnes oceánu sa usadzujú sedimenty, ktoré sú postupne, ako sa platňa pohybuje smerom k pevninskej, posúvané do subdukčnej zóny (bod 1 na obrázku) a naliepané na seba v tzv. akrečnej prizme, alebo akrečnom kline (bod 2). Pri pokračujúcej kompresii oceánu nastáva postupné stláčanie hornín nazhromaždených v akrečnom kline až dôjde k ich odtrhnutiu a posunu v smere šípky - teda k vzniku príkrovu.
Schéma príkrovovej stavby Západných Karpát.
Teploty, ani tlak, ktoré by spôsobovali plastické správanie sa presúvaných hornín, nie sú dostatočne vysoké, takže sa uvažuje, že "mazadlom" by mohli byť ílové horniny alebo evapority, ktoré sú plastické aj za menej extrémnych podmienok. Samozrejme, celý proces presunu prebieha extrémne pomaly, napr. v Západných Karpatoch je čas, ktorý uplynul medzi sformovaním najvrchnejšej príkrovovej stavby (silicikum) až po vonkajšiu príkrovovú stavbu (krosnianska jednotka), približne 140 miliónov rokov.