Siedma zo série Dog walk vás privedie na známe a veľmi pekné miesto v Nitre - do nitrianskeho parku. Podľa vyhlášky musia byť psíkovia v parku vedení na vôdzke, ale my sem chodíme aj tak veľmi radi. Je to skvelé miesto na socializáciu s ľuďmi, deťmi, a inými zvieratkami (ovce, kozy, srnky...), verím, že sa tu bude páčiť aj vám. Happy caching!
Slávne psy
LAJKA
bola túlavá suka kríženca zrejme sibírskeho huskyho a teriéra, ktorá sa ako prvá živá bytosť dostala na obežnú dráhu Zeme. V skutočnosti ju pôvodne nazývali Kudriavka (po rusky Кудрявка – Kučierka), ale neskôr sa vžilo pomenovanie Lajka, čo je vlastne označenie ruského národného plemena.
V rámci misie Sputnik 2 ju sovietski vedci dňa 3.11.1957 vyslali do vesmíru. V tom čase mala asi 2 roky a vážila okolo 6 kg. Keďže v tom čase ešte neboli technické možnosti umožňujúce jej návrat z obežnej dráhy, už pri štarte sa vedelo, že Lajka vo vesmíre uhynie a neskôr zhorí pri záverečnom vstupe družice do atmosféry. Hoci sa plánovalo, že na obežnej dráhe bude udržovaná pri živote aspoň týždeň (po ktorom mala byť usmrtená podaním jedu do potravy), Lajka uhynula predčasne. Kvôli nesprávnej obežnej dráhe a s tým spojenými problémami s termoreguláciou vnútri lode podľahla veľkému stresu a prehriatiu už 5 – 7 hodín od štartu.
Napriek predčasnému uhynutiu dodal Lajkin let množstvo informácií, ktoré potvrdili možnosť prežitia živého organizmu na obežnej dráhe a bol tak prvým krokom, ktorý umožnil neskorší let človeka do vesmíru.
HACHIKO
bol pes rasy akita inu. Narodil sa na farme neďaleko mesta Ódate. Na Hačika sa spomína vďaka jeho oddanosti k majiteľovi aj mnoho rokov po jeho smrti.
Hidesaburo Ueno sa z práce vracal každý deň, v rovnaký čas a jeho pes ho rovnako tak každý deň verne čakal na nástupišti vlakovej stanice Shibuya. V máji 1925 sa však z práce nevrátil, priamo uprostred prednášky nečakane zomrel v dôsledku krvácania do mozgu.
A napriek tomu, že Hačikóa Ueno navždy opustil, aj po jeho smrti pravidelne chodieval na stanicu a svojho pána čakal, kým sa nevráti z práce. Hačikó čakal na svojho pána celkovo po dobu neuveriteľných 11 rokov.
Hovorí sa dokonca, že deň predtým, ako profesor zomrel, bol pes nepokojný a všemožne sa snažil zabrániť mu, aby šiel do práce. Hačikóa si vzali profesorovi príbuzní, po neustálych útekoch si ho však nakoniec osvojil profesorov záhradník, ktorý poznal Hačikóa odmalička.
Zlatá Akita sa ale na stanicu vracať neprestala a každý deň čakala, že z vlaku o štvrtej vystúpi pán Ueno. Hačikó zomrel 8. marca 1935, kedy bolo jeho telo bolo nájdené na Tokijskej ulici.
Bronzová socha Hačikóa stojí do dnešného dňa na vlakovej stanici Shibuya v Tokiu, kde Hačikó verne čakal na svojho pána, každý deň až do osudného okamihu.
Jeho vernosť pamiatke pána dojíma dodnes nielen obyvateľov Japonska, ktorí ho považujú za exemplárny príklad oddanosti, ale aj celý svet.
BAMSE
bol legendárny nórsky pes plemena svätobernardský pes (ľudovo bernardín). Preslávil sa počas 2. sv. vojny ako maskot nórskych námorných síl.
Bamse sa preslávil jednak ako maskot a miláčik nórskych námorníkov ale aj ako zachránca ľudských životov. 9. februára 1940 bol vymenovaný za plnohodnotného člena posádky lode Thorodd. Táto loď bola jedna z 13 nórskych lodí, ktoré po páde Nórska do rúk nacistického Nemecka utiekli do Spojeného kráľovstva. Bola prebudovaná na mínolovku a zúčastňovala sa bojových operácii na strane spojencov. Jej domovskými prístavmi boli mestá Montrose a Dundee v Škótsku. Je známe, že Bamse počas tohoto obdobia zachránil minimálne 2 životy a o záchranu ďalších sa pokúsil.
Bernardínovi Bamse bola udelená zvieracia obdoba významného britského rádu Kríž kráľa Juraja za statočné činy a na jeho pamiatku bola v škótskom meste Angus postavená jeho socha.
Uhynul v roku 1944 a je pochovaný v Montrose. Na jeho pohrebe sa zúčastnili posádky šiestich námorných lodí a stovky miestnych školákov.
Ešte zopár známych psých tvárí z televíznych obrazoviek:
Komisár REX
Lassie
Beethoven
Marley
Bella
101 dalmatíncov
Hrdina MAX
