Obec KECHNEC
V období rokov 1964 až 1986 bol Kechnec súčasťou umelo vytvorenej obce Hraničná pri Hornáde, v ktorej boli zoskupené tri obce - okrem Kechneca ešte Milhosť a Seňa. V roku 1986 sa obec osamostatnením Milhosti rozpadla a Seňa s Kechnecom tvorili obec Seňa. V roku 1990 sa obec Kechnec osamostatnila, čím sa administratívne hranice obcí v okolí dostali do stavu spred roka 1964.
Názov obce je doložený z roku 1220 ako Felnemet, z roku 1278 ako Felnempty, z roku 1319 ako Fwlnempthy, z roku 1405 ako Felnempty, al. n. Kemnech-Keghnech, z roku 1430 ako Kechnicznemethi, z roku 1564 ako Kechnecz-Némethy, z roku 1630 ako Kenyhecz, z roku 1808 ako Kehňec, z roku 1920 ako Keňhec, z roku 1927 ako Kechnec; po maďarsky Kenyhec.
Obec bola administratívne začlenená pod Abovsko-turniansku župu; pred rokom 1960 pod okres Košice, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Košice-vidiek, kraj Východoslovenský.
Osídlenie v mladšom paleolite – chaty aurignackej kultúry, sídlisko neolitnej bokovohorskej kultúry, pilinskej kultúry z mladšej doby bronzovej, hallštattské pohrebisko, rímsko-barbarské sídliskové nálezy, slovansko-avarské pohrebisko. Obec je doložená z roku 1220, keď starú slovanskú obec, patriacu vtedy kráľovnej, dosídlili nemeckí hostia. V roku 1427 nebola zdanená, v roku 1630 odovzdala deviatok z 1 porty; v roku 1715 mala 6 domácností, v roku 1720 mala 2 domácnosti, v roku 1772 mala 3 pusté usadlosti, 19 gazdov a 8 želiarov, v roku 1828 mala obec 85 domov a 633 obyvateľov. V 15. storočí patrila Perényiovcom, neskoršie viacerým majiteľom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V rokoch 1938-45 bola obec pripojená k Maďarsku.
Vtedajší význam obce potvrdzuje aj informácia, že cez územie obce viedla dôležitá obchodná cesta nazývaná Budínska alebo Peštianska. Bola však často aj veľkou vojnovou cestou.
V obci mali svoje sídla viaceré významné rody – za zmienku stojí spomenú rod Kenyheczi a Csikovics. Ján Csikovics dostal Kechnec od kráľa Leopolda I. v roku 1689 vo Viedni.
V okolí dediny prebiehali neľútostné boje, pravdepodobne o dôležitý most Hidásnémeti. Rakúski vojaci, ktorí slúžili cisárovi a dvoru, na dvore obecnej krčmy popravili štyroch dedinčanov.
Obec sa zapísala aj do histórie železničnej dopravy. Prvý vlak prešiel chotárom obce 5. júla 1860. Vyšiel z Miškovca a cieľovú stanicu mal v Košiciach.
KECHNEC village
From 1964 to 1986, Kechnec was part of the artificially created village of Hraničná near Hornád, in which three municipalities were grouped - besides Kechnec, also Milhosť and Seňa. In 1986 the village disintegrated by the grace of Grace and Seňa and Kechnec formed the village of Seňa. In 1990, the village Kechnec became independent, which brought the administrative boundaries of municipalities in the area before 1964.
The name of the village is documented from 1220 as Felnemet, from 1278 as Felnempty, from 1319 as Fwlnempthy, from 1405 as Felnempty, al. n. Kemnech-Keghnech, from 1430 as Kechnicznemethi, from 1564 as Kechnecz-Némethy, from 1630 as Kenyhecz, from 1808 as Kehňec, from 1920 as Keňhec, from 1927 as Kechnec; in Hungarian Kenyhec.
The municipality was administratively included in the Abov-Turnian county; before 1960 under district Košice, region Košice; after 1960 under the district of Košice-countryside, East Slovakia region.
Settlement in the Younger Paleolithic - huts of Aurignack culture, a settlement of Neolithic side-mountain culture, sawdust culture from the Early Bronze Age, Hallstatt burial ground, Roman-barbaric settlement finds, Slavic-Avar burial ground. The village is documented in 1220, when the old Slavic village belonging to the queen, then settled German guests. In 1427 she was not taxed, in 1630 she handed out nine of 1 ports; in 1715 it had 6 households, in 1720 it had 2 households, in 1772 it had 3 desolate settlements, 19 farms and 8 geeks, in 1828 the village had 85 houses and 633 inhabitants. In the 15th century it belonged to the Perényi family, later to several owners. The inhabitants were engaged in agriculture. In 1938-45 the village was annexed to Hungary.
The then importance of the village is confirmed by the information that through the territory of the village led an important trade route called Budinska or Pestianska. But it was often a great war route.
There were several important families in the village - the Kenyheczi and Csikovics families are worth mentioning. John Csikovics received Kechnec from King Leopold I in 1689 in Vienna.
Fierce fighting was taking place around the village, probably for the important bridge of Hidásnémeti. The Austrian soldiers who served the Emperor and the Court executed four villagers in the courtyard of the municipal tavern.
The village has also entered the history of rail transport. The first train passed through the village on July 5, 1860. He left Miškovec and had his destination in Košice.
Vo Vianočnom čase prídte za tmy,dedina je plná vianočných svetielok.
During Christmas time come at dark as village is full of Christmas lights.