Hrádok Špačince
Na umelo vytvorenom návrší uprostred obce Špačince stojí malá kalvária vybudovaná koncom 18. storočia.
Zaujímavejšia je však história tohto kopčeka obkoleseného hlbokou priekopou, aj keď archeologickým výskumom nemáme zatiaľ nič potvrdené. Dovtedy sa pri určení jeho účelu budeme pohybovať iba v rovine domnienok, aj keď založených na historických reáliach a podobnosti s inými takýmito stavbami.
Motte z nemeckého Lütjenburgu
Pravdepodobne tu v stredoveku stálo opevnené sídlo menších rozmerov, ktoré nazývame zemným hrádkom, alebo aj cudzím slovom motte. Hrádok plnil obytno-obrannú funkciu, vlastníkom mohol byť šľachtic, ktorého majetkom bola daná obec a okolie. Na vyvýšenom mieste, prirodzenom, alebo umelom kopci, si dal postaviť drevenú, či kamennú stavba, ktorá slúžila aj ako symbol moci. Na jej ochranu sa robili opatrenia od jednoduchej drevenej palisády, valov a priekopy až po zložitejší systém opevnení na spôsob hradieb.
Podobne ako tento drevený hrádok v nemeckom Bücheli mohol vyzerať i hrádok v Špačinciach
Možno aj poznáme meno tohto šľachtica. Osadu Spacha (Špača), ako kedysi Špačince volali, daroval v 13. storočí panovník grófovi Gethovi. Ten si na znak vlastníctva pridal k svojmu menu de Spacai, čiže špačinský. Spacaiovská grófska rodina žila v obci až do 18.storočia. Ak by sme chceli načrtnúť podobu panského sídla z obdobia 13. - 14.storočia, videli by sme spravidla obytnú vežu a prípadne zopár ďalších budov. V tomto priestore žila šľachticova rodina. Služobníctvo, remeselníci a vojaci, v prípade nebezpečenstva chrániaci feudála a jeho rodinu, obývali nižšie položené opevnené miesto.
Život pod hrádkom v stredoveku
Ešte môžeme ísť v našom bádaní histórie aj trochu ďalej. V obci bolo objavené pohrebisko z doby železnej. Ľud, ktorý tu žil v tomto období, svojich mŕtvych spaľoval a náčelníka pochovával do mohylových násypov. Navŕšený násyp, na ktorom stojí kalvária, by mohol byť takouto mohylou z halštatského obdobia.
Ale toto všetko ešte musí dokázať archeológia.
