Skip to content

AGT 151: Skalna Janosikova past EarthCache

Hidden : 2/18/2020
Difficulty:
2 out of 5
Terrain:
1.5 out of 5

Size: Size:   other (other)

Join now to view geocache location details. It's free!

Watch

How Geocaching Works

Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions in our disclaimer.

Geocache Description:


Skalná päsť Skalný hríb z dolomitových vápencov 151

Vitajte na ďalšom pokračovaní série AGT ... tentoraz na divokom východe. Neďaleko Liskovskej jaskyne na úpätí vrchu Mních vzbudzuje pozornosť turistov prírodná pamiatka Skalná päsť. Je to asi 6 metrov vysoký skalný útvar z dolomitových vápencov, prírodou opracovaný do podoby zovretej päste. Územie je chránené a vyhlásené za prírodnú pamiatku spojenú s ľudovými povesťami. K pamiatke sa dostanete po asfaltovej ceste alebo po cyklotrase.


Geológie

Obdobie tretohôr je pre vývoj Liptova a niektorých severných castí Slovenska osobité. Zaciatkom tretohôr sa tieto územia zacali naklánat na sever a ponárat pod more, ktoré tu vtedy existovalo. Územia dnešných Nízkych Tatier a Velkej Fatry mali už podobu horstva, aj ked ešte nie tak vysokého ako dnes. Vysoké Tatry boli len pahorkatinou, ktorú tretohorné more postupujúce zo severu postupne prelialo. Na dne Liptovskej kotliny, ktorá bola morskou panvou sa zacali usadzovat sedimenty. Typickým živocíchom pre tretohorné moria boli hlavne numulity. Je to vyhynutý jednobunkový živocích z rodu dierkavcov, ktoré si vytvárali schránky z uhlicitanu vápenatého a dosahovali velkost 1 mm až 15 cm. Významné nálezisko, kde sa dajú numulity na Liptove nájst, je pri Ružomberku na vrchole kopca Mních, v okolí veže vysielaca.

Vyskytujú sa tu najmä Nummulites perforatus sismondai, Nummulites millecnput, Numulites sariatus minor a Nummulites fabianii.

Na konci tretohôr bolo územie Liptovskej kotliny spod mora vynorené a odvtedy už bolo navždy súšou.


Skalný hríb

Skalný hríb je špecifická forma reliéfu, ktorá vznikla eolickou (veternou) činnosťou.

Selektívne pôsobenie veternej korázie, spoločne so zvetrávaním a vodnou eróziou, vytvárajú rôzne bizarné skalné útvary. Vývoj týchto foriem smeruje k ich postupnému zániku.

Medzi najznámejšie príklady skalných hríbovitých útvarov vzniknutých eolickou koráziou patrí Monument Peak v Colorade a skala Ras el Kadí v hornom Egypte. Na Slovensku sú to Markušovský skalný hríb v Hornádskej kotline a Čertova skala v Kremnických vrchoch.
 

Dolomit

Dolomit je hornina sedimentárneho pôvodu, zložená v prevažnej miere z minerálu rovnakého mena. Vzniká buď usadzovaním CaMg(CO3)2 v hypersalinnom vodnom prostredí, alebo častejšie dolomitizáciou usadených vápencov.

Prechod medzi dolomitom a vápencom nie je ostrý, vzniká tzv. dolomitický vápenec – hornina zložená z dolomitu a prevládajúceho vápenca. Dolomit preto často obsahuje prímesy kalcitu, alebo vložky vápencov, v menšej miere aj kremeňa či ílovitých minerálov. Z pohľadu priemyselného využitia sa za dolomit považujú iba horniny obsahujúce 90 % až 100 % CaMg(CO3)2 a len 0 - 10 % CaCO3. Z geochemického hľadiska obsahuje 19,6 - 21,7 % Mg.

Vzhľadom sa podobá na vápenec, je jemnozrnný až celistvý, najčastejšie žltkastej alebo sivej až bielej farby. Možno ho odlíšiť tým, že celistvý s HCl za bežných teplôt nešumí (nereaguje, dolomitový prášok však s HCl šumí). Vyznačuje sa charakteristickým ostrohranným, často zjavne rombickým (kosoštvorcovým) rozpadom.

Dolomity môžu vznikať buď primárne, teda vyzrážaním z nasýtených soľných roztokov, alebo sekundárne premenou najmä vápencov - tzv. dolomitizáciou. Čo je proces, vyznačujúci sa obohacovaním sedimentu o dolomit. Vápencové horniny sú postupne premenené na dolomitický vápenec, vápnitý dolomit až nakoniec rovnorodú horninu dolomit. Primárne dolomity, ktoré vznikli vyzrážaním z roztokov sú výrazne jemnozrnné v porovnaní so sekundárnym dolomitom, ktorý vznikol diagenetickou dolomitizáciou.

Na vysvetlenie dolomitizácie nepanuje medzi odborníkmi jednotný názor. Všeobecne však možno povedať, že ho podporuje vysoká salinita prostredia, vyššie (zásadité, vyššie než 8,3) pH a teplota prostredia. Proces rovnako podporuje aj prítomnosť organických zvyškov s vyšším obsahom horčíka.
 

 

Najčastejšie preto k takýmto procesom dochádza v plytkých panvách, kde asociujú s ložiskami evaporitov. K dolomitizácii dochádza v príbrežnej oblasti ovplyvnenej prílivom, tu je vsakovaná alebo prílivom prinášaná voda obohacovaná o ióny horčíka a pri spätnom presakovaní a prúdení tak obohacuje už existujúce sedimenty v tzv. infiltračno-refluxnom systéme.

Dolomit z oblasti Pružiny, Strážovské vrchy
K neskorodiagenetickej dolomitizácii môže dochádzať aj vplyvom obohatenia roztokov o Mg2+ pochádzajúceho zo štruktúry rôznych minerálov (napr. uvoľnenie zo smektitu po premene na illit) alebo zo schránok organizmov, ktoré sú bohatšie na Mg. Nadbytok horčíka môže tiež vzniknúť spotrebovaním iónov Ca2+, napríklad po vyzrážaní sulfátov alebo kalcitu. Rozsiahlu diagenetickú dolomitizáciu tiež môžu spôsobovať morské prúdy obohatené o horčík, ktoré obmývajú podmorské karbonátové plošiny.


Zvetrávanie

Zvetrávanie je súbor fyzikálno-chemických, alebo aj biologických procesov, pri ktorých dochádza k rozrušovaniu pevných horninových celkov na malé úlomky (klasty). Tieto procesy sú často vzájomne previazané, aj keď v chladnejších podmienkach prebieha skôr fyzikálne a v teplejších chemické zvetrávanie.

Zvetrávanie nemožno stotožniť s eróziou, to je len proces transportu zvetralinových úlomkov pôsobením vody, ľadu, vzduchu, alebo gravitácie.

Rýchlosť a intenzita zvetrávania závisí od viacerých faktorov (tvrdosť horniny, poveternostné podmienky, času, atď.) a jeho konečným produktom je pôda.

Podnebie
Podnebie je dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje rýchlosť chemických reakcií pri zvetrávaní. Zvýšenie teploty zapríčiňuje nárasť rýchlosti, no na dokonalé zvetranie je potrebná aj prítomnosť vody. Preto napr. v púštnych podmienkach nedochádza k výraznejšiemu chemickému zvetrávaniu, nakoľko nad krátkymi obdobiami zrážok prevláda vyparovanie a rozpustené minerály majú tendenciu ukladať sa na povrchu, pričom vytvárajú kôry sadrovca a iných evaporitov.

Naopak, v tropických oblastiach, kde prevláda teplé a vlhké prostredie je chemické zvetrávanie rýchle a intenzívne. Dochádza k tvorbe oxidov a hydroxidov železa a hliníka a k ich odnosu zo zdrojovej oblasti.

Povaha minerálov a hornín
Väčšina hornín je tvorená minerálmi s rôznym obsahom oxidu kremičitého (s výnimkou karbonátov). Ich odolnosť voči chemickým reakciám je závislá na ich štruktúre (usporiadaní jednotlivých tetraédrov). Minerály s oddelenými tetraédrami SiO4 (olivíny) sú najmenej odolné voči zvetrávaniu, naopak kremeň (prakticky čistý SiO2) je najviac odolný. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje rýchlosť chemického zvetrávania, je energia väzby medzi kyslíkom a inými katiónmi v štruktúre. Čím je nižšia, tým je rozpad väzby, a tým aj zvetrávanie rýchlejšie.

Množstvo vody, jej chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti

Prítomnosť vody je dôležitým faktorom chemického zvetrávania a ovplyvňuje aj fyzikálne procesy zvetrávania. Rozpad hornín a minerálov ovplyvňuje nasledovne:

Hydratačne - keďže molekula vody je silne polárna (zložená z vodíka a kyslíka) a má nelineárnu štruktúru, sú elektróny priťahované elektronegatívnejším kyslíkom, čím sa vytvára dipólový moment so záporným nábojom na kyslíku a kladným na vodíku. V prítomnosti minerálu kyslík priťahuje katióny a vodík anióny. Takéto pôsobenie postupne narúša stabilitu väzieb v mineráli a tým aj jeho povrchové vrstvy.
Hydrolyticky - voda je schopná disociácie na katióny H3O+ a anióny OH−. Takto vytvorené ióny sú vymieňané za iné, nachádzajúce sa v minerálnej štruktúre. Napr. draselné živce majú dobrú schopnosť vymieňať si draselné a kremičité katióny vo svojej štruktúre za vodíkové katióny. Pri extrémne dobrých podmienkach cirkulácie vzniká zo živca KAlSi3O8 až gibbsit (Al(OH3), v menej dobrých podmienkach kaolinit a pri slabej výmene vodných roztokov montmorillonit.

 
 

Otázky a úloly:

Pre uznanie logu zašlite správne odpovede na tieto otázky::

1) Akú horninu tvorí skalný útvar?

2) Prečo skalný útvar označujeme ako skalné hríb?

3) Prohlédněnte si skalný útvar z blízka. Nachádza sa na jeho povrchu fosílie? Ak áno - akú majú veľkosť?

4) Koľko otvorov sa nachádza v skalnom masíve, ktorý hlavný skalný blok podopierajú?

5) Vytvorte identifikovateľnú fotografiu seba alebo svoje GPS (s čitateľným nickom) pri kontakte so skalným útvarom (nie z diaľky).

Vaše odpovede môžete zasielať cez profil, ale budem radšej, keď je zašlite cez nasledujúci formulár:

ON-LINE FORMULÁR

Zdroje:

Infocedule na místě
Web: Wikipedie
Publikace: Geologické rozhledy

Publikace: Geologické zajímavosti České republiky
Jiné: Geologická mapa ČR AVČR rok vydání 2012

 

TATO CACHE JE SOUČÁSTÍ SÉRIE AGT od Alke04

Additional Hints (No hints available.)