Ryolitový hrebeň
Turistická keška na menej známom chodníku
Koncom mladších treťohôr sa na okraji Štiavnických vrchov prihlásila o slovo aj hustejšia ryolitová láva. Cez trhliny v zemskej kôre sa ťažko predierala z magmatického krbu na zemský povrch. Keď sa jej to podarilo, nastal obrovský výbuch a žeravé mračno sopečného popola zahalilo oblohu. Z krátera pomaly vytekala láva a tuhla v podobe kopovitých, homolovitých a ihlovitých útvarov.
Vznik ryolitových magmatických útvarov _ Ryolitová ihla
Pomaly tuhnúca láva vytvorila ryolitový masív, začínajúci Kapitulskými vrchmi a končiaci Szabóovou skalou. Tento masív bol po ďalších výbuchoch prekrytý produktmi žeravého mračna, ktoré po usadení a stuhnutí voláme tuf. Po doznení vulkanickej činnosti si za dlhé obdobie potok Teplá prerezal cestu mäkkými tufmi a obnažil tvrdšie ryolitové jadro. Vytvorilo sa tak zaujímavé úzke roklinové údolie lemované vysokými skalnými stenami, ktorými sa vinie vzdušný turistický chodník ponúkajúci zaujímavé hĺbkové pohľady.
Prístup:
1. Pohodlnejší, aj keď dlhší prístup je z obce Lehôtka pod Brehmi po zelenej turistickej značke. Parkujete v obci na P1 a cestou je odbočka na Szaboovú skalu.
2. Domáci využívajú parking P2. Prístup ku keške si pozrite v listingu GC8YJQ1