Tri Oriešky pre Pandušku

POKLAD

Princ Pandiak bol ten deň na prechádzke v doteraz nepreskúmanom kúte svojho kráľovstva. Počul, že sú z toho neznámeho kopca krásne výhľady na hlavné mesto na brehoch Oravy. Išiel sám, potreboval si vyvetrať hlavu a upokojiť sa po náročných dňoch v kaštieli. Objavil nenápadnú cestičku smerujúcu na vrchol hory a páčilo sa mu, že okolo neho nepobehuje kopa služobníkov. Bol taký... voľný.

Zrazu započul zakrákanie vrany a v diaľke započul zapraskanie konárov. Kto je to? Zahľadel sa do kopca nad sebou a... skoro spadol na zadok. Veď to je... Panda. Krásna pandia slečna. Kto je to? Nikdy ju nevidel. Je to snáď nejaká princezná? Alebo lesná víla? Všimla siho. Ich pohľady sa stretli, aj keď bola ešte ďaleko. Akoby ho zasiahol blesk z jasného neba. Bola dokonalá...

Ale prečo uteká? Musí ju spoznať. Stratila sa v tráve niekde bokom od chodníčka. Zrýchlil krok. „Len nech mi nezmizne“ , pomyslel si.... Lapal po dychu, keď vybehol na prvý kopček. Obzeral sa vôkol seba, ale tú krásnu Pandu nikde nevidel. To snáď nie... Stratil ju?
Nie :-) . Tam je... V diaľke pod vrcholom hory. Opäť pridal do kroku. „Tá baba ma zničí.“ pomyslel si s úsmevom.

Keď došiel na vrchol hory, naskytol sa mu úžasný výhľad na mesto. Zastal a kochal sa. Slnko a modrá obloha... Genius loci.

Takmer zabudol, prečo je vlastne tu. Kde je? Kde je jeho princezná?
A opäť ju zazrel. Práve mizla medzi stromami v lese. „Už ju nemôžem stratiť...“, pomyslel si.

Rýchlo, deti. Lebo stratíme aj my ich oboch. Poponáhľajme sa.
Teda... Na chvíľku sa aj my zastavme a vychutnajme si úžasný výhľad na mesto na modrej stuhe rieky Orava. Na chvíľku načerpajme tú atmosféru....
Dobre... A teraz za nimi :-)

Princ dobehol Pandušku práve vo chvíli, keď otvárala tajomnú skrinku.
„Kto si, krásna deva? A čo je toto?“
Panduška sa usmiala a začervenala. „Som Panduška. A toto je dar pre mňa... pre nás... od kozy Kozárky. Dukáty na našu svadbu. Teda... Ak ma budeš chcieť. :-)“
Pandiak si pokľakol pred Pandušku, chytil jej labku a jemne ju pobozkal. Potom sa postavil k nej a spoločne otvorili ten poklad.

Tak, milé moje detičky. Zazvonil zvonec a rozprávky je koniec. Pandiak a Panduška žili šťastne až... navždy :-D
A kde to vlastne je ten ich poklad?
Predsa tu:

N 49° 12.ABC
E 019° 17.DEF

V čarovnej skrinke nájdete krabičku s dukátmi... Jeden vyberte, zapíšte sa naň (perá sú zapichnuté na boku) a vložte do truhličky nižšie. Toto bude váš dar pre Pandušku a Pandiaka na ich spoločnú cestu životom za šťastím a láskou.

Dúfam, že sa vám naša rozprávka páčila, milé deti :-D