SK: Ku keške: Prosím vždy vrátite na svoje miesto. Prineste si pero.
HU: A ládához: Kérem mindig az eredeti helyre visszahelyezni. Hozzatok saját tollat.
História obce:
Obec Dolný Štál sa nachádza na juhozápade Slovenska, v srdci Žitného ostrova, 10 km od okresného mesta Dunajská Streda, pri dôležitom dopravnom ťahu, na ceste č. 63 (E 575), ktorá vedie z Bratislavy do Komárna. Obec má približne 2000 obyvateľov, jej rozloha je cca 2950 ha a leží vo výške 112 m n. m. Vznikla v roku 1940 spojením obcí Dolný Štál, Horný Štál a Tőnye.
Odlesnený, rovinatý chotár pokrývajú vrstvy štrku a piesku z levantského obdobia, na ktorých sú riečne usadeniny Dunaja. V chotári sa sem - tam ešte vyskytujú močiare. Obec Dolný Štál prešla dlhým a zložitým vývojom. Toto územie tradične nazývali aj „Zlatou záhradou", pratradície sa zmieňujú o prvých Avarských osídlencoch, Pečenehoch a Kúnoch.
Dejiny obce siahajú až do roku 1111. Prvá písomná zmienka o obci z r. 1113. Písomnosť „ In villa Staul..." poukazuje na rozdelenie kraja v roku 1111, ktoré nariadil kráľ Štefan a podľa tejto písomnosti si vyčlenil 2/3 územia obce Staul pre vlastné potreby a 1/3 ponechal pôvodným majiteľom, v našom prípade županovi menom Kozma.
Názov Dolného Štálu bol v rokoch 1254-55 Staul, v roku 1260 Alistál, v roku 1347 Staul - Inferior (Dolný Staul), v roku 1786 Allischtal, od roku 1796 Alistál, od roku 1927 Dolný Štál, od roku 1948 Hroboňovo, po maďarsky Alistál, po nemecky Ischtal. V roku 1940 boli k Dolnému Štálu pripojené susedné obce Horný Štál a Tőnye. Viacerý si myslia, že obec dostala názov Alistál preto, lebo kedysi sa tu mohli nachádzať kráľovské maštale (maštaľ po maďarsky znamená istálló - poznámka prekladateľky). Faktom je, že v jednom dokumente z roku 1268 je takýmto spôsobom spomenutý „Szakálos" (Sokolec), keďže sa tam nachádzalo kráľovské stádo koní a tam bývali aj dozorcovia maštalí. K Dolnému Štálu patrili aj pusty Bélle, Hidvég, Karáb a Petény. Pusta Bélle sa vyskytuje v dokumentoch, pochádzajúcich z roku 1296 pod názvom Billge.
Kostol pôvodne pochádza z 15. storočia, ale základy, pochádzajúce z obdobia Svätého Štefana sú pravdepodobne pod kostolom.
Názov Horného Štálu bol v roku 1291 Faliztar, v roku 1463 Felystal, v roku 1553 Felistál, v roku 1927 Horný Štál, po nemecky Fel Ischtal. Korabinszky píše o tejto obci v roku 1786 nasledovne: „ Fellschtal sa nachádza na 2 míle od Šamorína na 1 ¼ míle od Dunajskej Stredy juhovýchodne, oproti Allischtalu na Žitnom Ostrove, ide o rodisko bývalého péčskeho a vácskeho biskupa Pál Dáwida." O obci píšu v roku 1291 pod názvom Feliztar, ako o statku župana Kozmu Bazinského. O rok neskôr sa spomenie pod názvom Fariztar, keď syn župana Pála Bazinského, István, ju daruje Lászlóovi. Obyvatelia obce získali šľachtické privilégiá. Obec pripojili v roku 1938 k Maďarskej republike.
O obci Tőnye existuje zmienka z roku 1261 pod názvom Thon a Thungs, v rokoch 1245-55 pod názvom Tuuna, v roku 1381 pod názvom Teu a Tinye, dokument z Gabčíkovského archívu nazýva obec Tonye, v roku 1927 má obec názov Tône. Vývoj osady medzi Dolným Štálom a Horným Štálom sa úzko spája s vývojom týchto dvoch susedných obcí. Táto obec patrila v roku 1553 do vlastníctva klariských rehoľníčok z „Nyúlsziget-u" (Zajačí ostrov), v roku 1647 sa stala vlastníkom bratislavských klariských rehoľníčok. V roku 1787 patrila do vlastníctva Komory Kráľovskej Pokladne, neskôr do vlastníctva rodiny Amadéovcov, potom rodiny Batthányovcov. Na prelome storočia tu vlastnila väčší statok manželka Bélu Pálfyho - barónka Blanka Batthány. K obci patrila aj Tőnyeg pusta a majer Papsziget. Väčšina obyvateľstva sa zaoberá poľnohospodárstvom a predajom vypestovaných produktov. Charakteristickým povolaním bolo košikárstvo, pár košikárov vykonávalo remeslo ešte aj na začiatku 20. storočia.
Zdroj: https://www.dolnystal.eu/news/minulost/
Község történelméből:
Alistál Csallóköz szívében fekszik 10 km – re a járási székhelytől Dunaszerdahelytől, a Pozsony – Komárom (I 63 E575-ös) útvonal déli határterületén. Erdőtlenített sík határát a levantei kor kavics- és homoktakarója fedi, dunai hordalékkal. Határában helyenként mocsár van. Alistál hosszú és bonyolult fejlődésen ment keresztül, ezt az is bizonyítja, hogy a község kiterjedése 1940-ben keletkezett Alistál, Felistál és Tőnye egyesítésével. A település jelenlegi területe mintegy 2950 ha, legmagasabb pontja 112 m, t.sz.f. Lakóinak lélekszáma valamivel kevesebb, mint 2000. E területet hagyományos néven „Aranykertnek” is nevezték, és az őshagyomány már az avarok, besenyők, és kunok első telepítéséről tesz említést.
A falu történelme 1111-be nyúlik vissza. Első okleveles említése 1113-ból származik. Az „In villa Staul…” kezdetű leírás István király 1111. évi birtokharmadolási rendeletét örökíti meg, miszerint a megyealapítás idején, a Staul falu 2/3 részét kisajátította és az 1/3-át hagyta meg az ősi birtokosoknak, esetünkben Kozma ispánnak.
Alistál neve 1254-55-ben Staul, 1260-ban Alistál, 1347-ben Staul – Inferior (Alsó – Staul), 1786-ban Allischtal, 1796-tól Alistál, 1927-től Dolný Štál, 1948-tól Hroboňovo. Magyarul Alistál, németül Ischtal. 1940-ben Alistálba olvadt a szomszédos Felistál és Tőnye is. Alistál nevét többen onnan származtatják, hogy hajdan itt lehettek a királyi istállók. Az tény, hogy egy 1268-i okirat Szakálosról úgy emlékezik meg, hogy ott királyi ménesek voltak, és ott laktak az istállómesterek. Alistálhoz tartozott Bélle, Hidvég, Karáb és Petény puszta. Bélle pusztát Billge néven már 1296-ban említik.
A templom eredetileg a 15. századból való, de a Szent István korából származó templom alapjai valószínűleg a templom alatt vannak.
Felistál neve, 1291-ben Faliztar, 1463-ban Felystal, 1553-ban Filistál, 1927-ben Horný Štál, németül Fel Ischtal. Korabinszky 1786-ban így említi: „Fel-Ischtal Al-Ischtallal szemben a Csallóközben a hajdani pécsi és váci püspök Dáwid Pál szülőhelye 2 mérföldre Somorjától 1 ¼ mérföldre Szerdahelytől délkeletre.” A községet 1291-ben Feliztar néven Bazini Kozma comes birtokaként említik. Egy évvel később Faristar néven szerepel, amikor Bazini Pál comes István fia Lászlónak adományozza. Lakosai nemesi kiváltságokat nyertek. A falut 1938-ban Magyarországhoz csatolták.
Tőnye községet 1261-től említik Thon és Thungs néven, 1254-55-ben Tuuna, 1381-ben Teu és Tinye néven szerepel, a bősi levéltár egyik oklevele Tonye néven nevezi, 1927-ben Tône. Az Alistál és Felistál közötti település fejlődése nagyban összefonódott a két szomszéd faluéval. 1553-ban nyúlszigeti, 1647-ben a pozsonyi klarissza apácáké volt, 1787-ben a földesura a Királyi Kincstári Kamara, később az Amadék birtoka, majd a Batthyány családé lett. A századfordulón Pálfy Béláné Batthyány Blanka grófnőnek volt itt nagyobb birtoka. A faluhoz tartozott a Tőnyeg puszta és a Papsziget major.
A község lakóinak fő foglakozása a földművelés és a termékek eladása. Jellegzetes foglalkozás volt még a kosárfonás, melynek hírmondói még a 20. század elején is művelték ezt a mesterséget.
Forrás: https://www.dolnystal.eu/news/tortenelmi-osszefoglalo/