|
Sedlo Pleso
A Štiavnický vodohospodársky zázrak
 Sedlo Pleso na jar je zavše plné vody.Od energetickej krízy k rekreácii
S postupom baníkov do hlbín zeme v 17. storočí prišiel problém s podzemnou vodou. Tá bane zatápala a znemožňovala ťažbu. Dovtedy používané čerpadlá - šliapacie stroje, ručné pumpy a konské gáple - boli veľmi neefektívne a nákladné. Rovnako nestačili ani dlhánske dedičné štôlne, ktorými mohla voda samospádom stekať do údolí. Ťažilo sa už pod ich úrovňou a budovanie ďalších, nižšie položených, bolo náročné.
Problém narástol až do takých rozmerov, že rozhodla Dvorská komora vo Viedni mnohé bane na zlato a striebro zavrieť. To sa týkalo aj závodu Hornej štôlni Bieber, kde sa len nedávno (rok 1627) prvýkrát na svete poradilo zaviesť do praxe technológiu rozpojovania hornín pušným prachom (viac o prvenstve sa môžete dočítať v listingu GC7XG9R).
 Využitie vody z Piargských tajchov na Windšachte a v Štefultovskej doline. Stojíte v mieste šípky.Tu však prichádza Matej Kornel Hell, ktorý prekvapivo navrhuje vyriešiť problém s vodou - vodou :) Ktovie, aký začudovaný bol cisár Karol VI. keď ho nechal vypočuť, no faktom ostáva, že tento odvážny plán odobril a tunajšie baníctvo sa podarilo zachrániť. Aj vďaka Hellovým pokračovateľom, Samuelovi Mikovínymu a synovi Jozefovi Karolovi Hellovi, sa Banská Štiavnica tešila toho času druhému najväčšiemu vodohospodárskemu systému na svete.
Celkovo sa vybudovalo okolo 170 km jarkov a 70 tajchov.
Systém bol v skratke navrhutý takto: aby sa mohli rozkrútiť vodné kolesá čerpacích strojov, bolo nutné najprv vodu získať. Nedostatok prirodzených vodných tokov a pomerne vysoko položené banské diela nútili staviteľov budovať desiatky kilometrov zberných jarkov. Zachytili tak každú kvapku dažďovej vody a priviedli ju do zberných nádrží - tajchov.
Voda bola potom podľa potreby privádzáná náhonnými jarkami priamo na vodné kolesá. Tie poháňali čerpacie stroje na podzemnú vodu, no aj ťažné stroje, či úpravárenskú mechanizáciu na vyťaženú rudu v stupách hlbšie v doline.
 Piargska vodohospodárska sústava - výrez z okolia sedla Pleso (modrý krúžok)Koniec éry vody
Príchod parného stroja, a najmä elektrickej energie mení zameranie desiatok funkčných tajchov a k slovu sa dostávajú (prekvapivo) rekreanti :D. Tí obsadia každé leto ich brehy dekami a užívajú si majstrovstvo ich staviteľov. Túto unikátnu sústavu si všíma aj UNESCO, a dostáva sa na listinu svetového a kultúrneho dedičstva (rok 1993) spolu s Banskou Štiavnicou.
9332 metrov
bola dĺžka Hornohodrušského zberného jarku, druhého najdlhšieho v celej vodohospodárskej sústave. Dlhší bol už len sused, o niečo nižšie položený Dolnohodrušský, merajúci úctyhodných 10832 metrov. Oba odvádzali vodu z hodrušskej strany na piargsku: horný bol práve v sedle Pleso zahradený a voda bola odvedená do tajchu Bakomi (neskôr Richňava) a spodnému dokonca vodnú štôlňu vyrazili (vynára sa pri Richňave)!
 Vody až po okraj býva na jar alebo po silných dažďoch.
V období sucha skoro úplne vysychá.Od prehrádzke k plesu
Kade-komu môže vŕtať v hlave, ako sa môže z pozostatkov jarku stať "pleso". Dôvod je však prozaický: po vyradení Hornohodrušského jarku sa vode nikam nechcelo, a "ako za starých čias" sa v priestore niekdajšieho vzdutia (menšou hrádzou) vytvorila prirodzeným spôsobom vodná plocha.
Tak sa môžeme chodiť prechádzať k tomuto plesu-neplesu a plesať nad krásou okolia.
Ak vás tento listing zaujal, odporúčam odbehnúť aj k neďalekej Hornej Bakomi štôlni (GC9QE5D) a neváhajte siahnuť po materiáloch uvedených v zdrojoch. Na konci listingu možno už štandardne nájsť foto v plnej kvalite.
➤ Zdroje a ďalšie info
➤ K odlovu
Keška je veľkosti štandardnej smallky a rada prijme TB-čka, SWG-čka, či iné menšie predmety. Prosím dodržujte umiestnenie a maskovanie.
Prajeme príjemnú prechádzku a odlov :)
bob3k & livianee & Cookie (ᵔᴥᵔ)
|