Pustý kostel v Tarnoku
Vodiči idúc autom z Veľkého Grobu do Pustých Úľan zaregistrujú v miernej zákrute pred osadou Tarnok malý kopček, tí všímavejší ešte kríž na jeho vrchu. Ale nič netušia o zaujímavej histórii tohto miesta:
Čo vieme o tejto vyvýšenine?
Na juhozápadnom Slovensku máme archeologicky doložené intenzívne osídlenie od praveku. Okrem sídlisk registrujeme nezanedbateľnú koncentráciu rozmerných mohýl. Aj táto vyvýšenina pravdepodobne nie je prirodzeného pôvodu, ale mohol ju vybudovať tu žijúci ľudia, ako hrobku pre svojich vodcov a náčelníkov. Bez archeologického prieskumu však nie je možné dokázať, či to bola pohrebná mohyla.
Pochovávanie do mohýl v dobe bronzovej
Kniežacia mohyla z halštatského obdobia na juhozápadnom Slovensku
Neskôr v stredoveku postavili veriaci z blízkeho okolia na jej vrchu malý kostolík, kde sa chodili modliť. Ale aj ten bol po čase opustený, rozpadol sa, ľudia rozobrali jeho zvyšky, nič tu neostalo, iba spomienka naň.
Tá sa preniesla na historické mapy, ktoré na tomto mieste označili pahorok názvom Pustý kostel.
Mapa 2. voj. mapovania s popisom „Pustý Kostel“
Pri pátráni po histórii tohto miesta máme našťastie ešte možnosť nahliadnuť do jeho minulosti cez historické správy a moderné metódy prieskumov zaniknutých stavieb:
- Prvá zmienka o obci Veľký Grob (Grwib) je z roku 1323, vtedy sa aj spomína kostol zasvätený sv. Jakubovi stojaci mimo dedinu. Tento kostol bol spoločný aj pre dnes už zaniknuté okolité obce Kusey a Tarnok.
- Podľa vizitácie (prehliadka duchovnej vrchnosti) z roku 1634 stál na tomto mieste murovaný kostol sv. apoštola Jakuba. Išlo o starú stavbu neznámeho pôvodu s drevenou vežou bez zvonov. V okolí sa rozprestieral cintorín, v polovici 18. storočia už prehustený hrobmi. Ešte v roku 1781 slávili v tomto kostole svätú omšu tri krát do roka, aj keď chrám už pôsobil schátralo a cintorínsky múr bol zrútený.
Ilustračná snímka zrúcaniny kostola
- Súčasný geofyzikálny prieskum odhalil, že kostolík približne orientovaný v smere východ- západ, mal obdĺžnikovú loď veľkosti 9x12 m, podkovovitú apsidu, sakristiu na strane presbytéria a vstupnú predsieň. Hrúbka kamenných základov bola okolo 1 m.
Približný pôdorys základov kostola na základe geofyzikálneho prieskumu _ Kostol v Tarnoku mohol vyzerať ako tento, tiež zaniknutý kostol v Csengersima, Maďarsko