Praveké hradisko
Archeologický výskum v rokoch 1986 - 1990 potvrdil, že Barania lúka na kopci Bazgovič (388m), nad záhorskou obcou Mariánka, bola osídlená už v praveku. Nad bývalým kameňolomom vedci odkryli praveké hradisko z mladšej doby bronzovej.
Nie príliš známa pamiatka stará vyše 3000 rokov. Dnes viditeľné pozostatky hradiska ako aj väčšina nájdených predmetov je datovaná do obdobia velatickej kultúry.
Zlomky - napríklad úlomok železného noža - ktoré tu objavili, sú z obdobia 1200 až 1000 rokov pred naším letopočtom a patria do mladšej fázy velatickej kultúry. Hradisko bolo samostatnou opevnenou sídliskovou jednotkou.
Nález železného nožíka z obdobia 1200 až 1000 rokov pred naším letopočtom, ktorý je druhý najstarší v strednej Európe – po náleze dýky v Gánovciach. Toto svedčí o vyspelej kultúre a o bohatých kontaktoch na území Slovenska s vyspelými civilizáciami.
Priestor ohraničený valom má zhruba oválny tvar s rozmerom približne 320 x 220 metrov /na niektorých miestach je priebeh valov v teréne už nezreteľný/ orientovaný zhruba v smere SZ - JV. Najzachovalejší je val na východnej strane lokality, na juhu ukončený pôvodným vchodom do opevneného areálu, niekdajšou bránou tzv. kliešťového tvaru s valmi na oboch stranách pomerne ostro zalomenými dovnútra. Po západnom vale vedie turistická cesta. Po hradisku sa teda prechádzalo už niekoľko stáročí, avšak miestami zreteľné umelé zásahy do prírody, zvyšky po niekdajších hradbách v podobe valov, donedávna zostali nepovšimnuté.
V južnej časti hradiska ide značkovaný chodník priamo po terénnej vlne ako pozostatku opevnenia. Hradisko je vyznačené čiernou líniou. V oblasti kameňolomu bolo opevnenie zničené rozširovaním ťažby, neexistujúce časti sú vyznačené čiarkovane.
Cieľom prvého, zisťovacieho výskumu Slovenského národného múzea bolo zistiť predovšetkým kultúrne zaradenie hradiska, pokúsiť sa bližšie osvetliť charakter jeho opevnenia a vytvoriť tak predpoklady pre rozsiahlejšie výskumné práce.
Archeologický výskum sa zameral na okolie južnej brány, ktorú, ako sa zdá, dosť ušetrili neskoršie zásahy. Priečnou sondou cez val sa získali základné poznatky o zložení hradieb. Hradby mali dreveno - kamennú konštrukciu s čelnou stenou z nasucho kladených kameňov, ak nešlo o dve fázy opevnenia. Profily rezu cez val, aj nálezové situácie v menších sondách vo vnútornom areáli hradiska, jednoznačne poskytli svedectvo o tom, že lokalita bola pomerne intenzívne osídlená a nakoniec podľahla žiaru, ktorý zapríčinil jej definitívny zánik.
Južná brána - pohľad zvnútra hradiska. Šípkami sú vyznačené archeologické sondy (ryhy vykopané priečne cez obranné valy hradiska).
Nálezový materiál predstavovali početné zlomky keramiky, zväčša s výrazným druhotným prepálením. Ukázalo sa, že hradby vybudovali až po dlhšom osídlení lokality. Na základe typických fragmentov keramiky možno hradisko datovať do mladšej doby bronzovej, do obdobia ľudu tzv. velatickej kultúry, ktorý súčasne sídlil okrem Záhoria aj na južnej Morave a dolnom Rakúsku. Časove ide zhruba o prvé dve storočia druhého tisícročia pred naším letopočtom, no najmladšie datujúce zlomky poukazujú na tzv. prechodný, velaticko - podolský horizont. Podľa nich zaniklo opevnenie až v rokoch 1000 až 900 pred n.l. Niektoré ďalšie nálezy dokladujú tu pobyt človeka už v mladšej dobe kamennej.
