Kvôli nutnosti posunúť uloženie kešky (pôvodné miesto nebolo ideálne) treba k súradniciam šírky odpočítať -3 ( rozdiel od pôvodného miesta cc 3m)
Narodil sa dňa 3. október 1762 v Slanici a zomrel 15. január 1813 v Nových Zámkoch bol slovenský rímskokatolícky kňaz, šľachtic a jazykovedec. Ako prvý kodifikoval spisovnú slovenčinu – Bernolákovčinu. Je po ňom pomenovaná planétka (13916) Bernolák.
Anton Bernolák
Pochádzal zo zámožnej zemianskej plátenicko-farbiarskej rodiny. Ľudovú školu navštevoval v Slanici a pravdepodobne vo farnosti v Námestove.
V r. 1778 – 1780 študoval poetiku a rétoriku na seminári Emericana v Bratislave, 1780-1782 filozofiu v seminári Stephaneum v Trnave, 1783-1784 katolícku teológiu na univerzite vo Viedni, 1784-1787 v generálnom seminári v Bratislave.
Za kňaza bol Anton Bernolák vysvätený v r. 1787 v seminári v Bratislave. Od tohto roku pôsobil ako kaplán v Čeklísi – súčasnom Bernolákove. Ako tajomník arcibiskupského vikariátu, diecézny cenzor a archivár a začas i notár ústrednej cirkevnej stolice v Trnave.
V tomto období sústredil okolo seba bohoslovcov v spoločnosti Societas excolandae linguae Slavicae, ktorí sa zameravali na pestovanie slovenského jazyka. V Nových Zámkoch pôsobil v rokoch 1797 až do svojej predčasnej smrti ako farár a dekan súčasne i riaditeľ hlavnej mestskej školy na ktorej vyučoval ako učiteľ náboženstvo.
Anton Bernolák – Literárna pozostalosť
Už na konci tretieho ročníka teológie v generálnom seminári vyhotovil v r. 1785 rozsiahly rukopis (269 s.) základnej teologickej literatúry pod názvom: Nova bibliotheca theologica selecta, ktorý sa našiel v r. 1961 v jeho rukopisnej pozostalosti v Nových Zámkoch.
Anton Bernolák a erb zemianskej rodiny Bernolákovcov zo Slanice
Z posledného ročníka sa zachoval rukopis o poľnohospodárstve De oeconomia ruralis, ktorý sa našiel v tom istom roku 1961 v pozostalosti v Nových Zámkoch.
Po dvojročnej príprave vydal v máji 1787 za pomoci spolupracovníkov latinský spis Dissertatio philologico-critica de litteris Slavorum.
V ňom stanovil základná pravidlá prvého slovenského spisovného jazyka a zdôvodnil aj jeho ortografiu /pravovopis/, ktorá bola pripojená ku spisu pod názvom Linguae Slavonicae per regnum Hungariae usitatae compendiosa simul et facil Orthographia vyšla v tom istom roku samostatne tlačou.
Po vydaní Bernolákovho diela Grammatica Slavica v r. 1790 vypracovali členovia Slovenského učeného tovaryšstva veľkorysý plán prekladania latinskej a nemeckej náboženskej literatúry.
Anton Bernolák bol vedúcou osobnosťou tohto literárno-vydavateľského spolku, ktorý mal pobočné stánky po celom Slovensku. Etymologia Vocum Slavicarum vyšla v Trnave r. 1791.
Z tohto obdobia je i polemický obranný spis Toto maličké písmo má sa panovi Anti – Fándlymu do jeho vlasných rúk odevzdať v r. 1790. V ňom bránil nielen Fándlyho, ale hlavne princípy novej spisovenej slovenčiny.
R. 1794 vystúpil Bernolák voči Jozefovi I. Bajzovi v tlači s polemickým spisom Ňeco o Epigramatéch anebožto malorádkoch Jozefa Ignaca Bajzi. R. 1975 vydal kázeň O vážnosti a uctivosti stavu kňezkého.
R. 1976 v Trnave vydal tzv. malý katechizmus pod názvom : Katechizmus z otázkami a odpoveďami k vynaučováňú krajinskej mládeži. V tom istom roku pripravil do tlače prvú časť Slovára, ale pre nedostatok financií sa upustilo od tejto myšlienky.
Slovár čakal na vydanie vyše štvrť storočia. Jeho vydania sa už nedožil. Slovár začal vychádzať až o 12 rokov po jeho smrti v rokoch 1825-1827. Vyšiel pod názvom Slovár slovenský, česko-latinsko-nemecko-uhorský v 6. zväzkoch.
Pri svojej kodifikátorskej práci sa Anton Bernolák vo svojich dielach opieral o vtedy známu jazykovednú literatúru. Využíval české gramatické príručky a slovníky a západoslovenskú jazykovednú a slovníkovú literatúru. Vo svojej práci nadväzoval na staršie jazykovedné tradície, mnohé preberal a rozvíjal, spresňoval a dopĺňal.
Z jeho prvých strán Etymológie a v Slovári je zjavná závislosť a nekriticky podľahol starším predlohám od Doležala a sčasti i od Rosu. No jeho dielo je živé i dnes. Je dôležitým prameňom poznávania dejín slovenského jazyka, svedectvom o gramatickej stavbe jazyka a slovnom bohatstve prvej verzie spisovnej slovenčiny.
Anton Bernolák – Pôsobenie v Nových Zámkoch
Anton Bernolák rukopis
V roku 1797 sa oznámil súbeh na faru v Nových Zámkoch. Mesto patrilo k popredným farským miestam a medzi tridsiatimi šiestimi záujemcami sa nachádzalo i meno Antona Bernoláka. Odporúčajúci list napísal generálny vikár Jozef Vilt arcibiskupovi Jozefovi Bathányimu.
Do nového úradu ho uviedli práve na základe tohto odporúčania 5.5.1797 a ešte v tom istom mesiaci ho menovali za vicearcidiakona novozámockého okresu. Až po odovzdaní úradu v trnavskom vikariáte prišiel do Nových Zámkov 1.6.1797.
Ostrihomská cirkevná vrchnosť roku 1804 rozdelila veľký novozámocký okres na dve časti – dolný a horný. A. Bernolák sa stal dekanom dolného okresu.Vykonával i funkciu správcu hlavnej novozámockej mestskej školy.
autogram Anton Bernolák
V tomto období mali Nové Zámky vyše 5 300 obyvateľov z ktorých bola polovica Slovákov a Maďarov, ale veľa obyvateľov hovorilo po nemecky. Nakoľko ovládal všetky tri reči dokonale, mohol dobre uplatniť svoje schopnosti.
Vo farnosti zaviedol prísny poriadok, dôkladne viedol nielen účtovné doklady ale aj všetky prípisy, ktoré sú poznačené jeho vlastnoručne písanými poznámkami. Rozposielal cirkevné a svetské obežníky, správy o kostoloch a mal na starosti i dekanský protokol.
Zostavoval obyvateľstvu rozličné listy i listiny, zmluvy a potvrdenia. Veľa času mu zaberalo nielen vybavovanie úradnej agendy ale i povinnosti vyplývajúce z funkcie riaditeľa hlavnej novozámockej školy.
V čase napoleonských vojen v r. 1779 – 1800 organizoval v celom dekanáte rôzne zbierky peňazí, obväzoch a iných vecí pre vojsko o čom viedol výkazy. Mal na starosti viac farností dolného novozámockého dištriktu, ktoré musel pravidelne navštevovať.
O týchto viedol záznamy vo svojej intenčnej knižke v r. 1801-1806 a v r. 1808-1809. V jeho osobnom denníku sa našli i záznamy o častých cestách do Nitry, kde bol pobočný stánok Slovenského učeného tovaryšstva.
Kaplnka svätej Trojice v Nových Zámkoch – hrob Antona Bernoláka
Popri týchto povinnostiach sa Anton Bernolák venoval i literárnej a jazykovednej práci.
V čase pôsobenia v Nových Zámkoch napísal a vydal jednu slovenskú kázeň Na smrť mnohovelebného pána Sztocsko Jurka /Trnava, 1803/ a dve maďarské kázne : Halottas beszéd /Trnava, 1809/ a Be – iktató beszéd /Trnava, 1809/.
Je autorom nikde nezaznačenej dosiaľ neznámej latinskej vítacej reči pod názvom: Allocutio, vytlačenej v Komárne v r. 1809 na štyroch kvartových stranách.
Dlhoročná, vyčerpávajúca práca na poli literárnej a jazykovednej tvorby a nesmierne množstvo bežných úradných povinností mu postupne podlamovali sily.
Ku koncu jeho života mal nesmierne množstvo starostí a duševného utrpenia, ktoré mu spôsobovali neustále spory s mestom Nové Zámky i s jednotlivými obyvateľmi ako aj ťažkosti, ktoré na neho doľahli s vydržiavaním a podporou niekoľkých členov rodiny.
Tieto vplývali na jeho zdravotný stav a nervové vypätie. V tom čase v predtuche svojej predčasnej smrti spísal testament 9. decembra 1809. Jeho knižnica bola nájdená na povale novozámockého farského kostola. Počet Bernolákových kníh je v inventári z roku 1813 udaný 270 pozíciami, čo naznačuje počet titulov.
Diel bolo viac. Pravdepodobne pri požiari Nových Zámkov v roku 1810, ktorý značne poškodil kostol i faru, preriedil aj Bernolákovu knižnicu. Po jeho smrti je možné, že jeho knižnicu si rozobrala Bernolákova rodina ako aj záujemcovia.
Anton Bernolák – Slovenské učené tovarišstvo
So svojimi pobočnými stánkami boli zriadené od východu po západ Slovenska. Organicky súviselo so šírením osvety a literatúry v novom spisovnom jazyku. Bernolákov pravopis vychádzal z trnavského nárečia. Šíriteľmi myšlienok a cieľov A. Bernoláka boli: Juraj Fándly, Jozef Ignác Bajza, Ján Hollý, Alexander Rudnay.
Neskôr sa k nim pripojila i laická skupina na čele s Martinom Hamuljakom. V tejto súvislosti je nevyhnutné povedať, že hnutie bernolákovcov (ktoré trvalo vyše 50 rokov), ich literárnych diel, denno-dennej práce medzi Slovákmi a vzdelancami, vytvorili podmienky pre druhú kodifikáciu slovenského jazyka (1843 v Hlbokom – Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža).
Anton Bernolák zomrel 15.januára 1813 a bol pochovaný bez toho, že by o tom vedeli jeho najbližší spolupracovníci. V roku 1890, po zrušení cintorína, dal farár Ján Fabián pozostatky A. Bernoláka a ďalšieho farára a zakladateľa školy M. Flengera pochovať pri kaplnke sv. Trojice. (In.: Kočis, L.: Nové zámky v minulosti a súčasnosti,1967 ).
Pri príležitosti 110. výročia úmrtia Antona Bernoláka Československá osvetová jednota odhalila na priečelí kaplnky pamätnú tabuľu na počesť A. Bernoláka. Táto udalosť je zaznamenaná aj v kronike prvej slovenskej ľudovej školy v Nových Zámkoch, ktorá bola otvorená v roku 1919:
„...slávnosť bola skvele zriadená, ale žiaľbohu špatné počasie pokazilo i ten najkrajší úmysel. Taký dážď sa lial od rána do poludnia, že ťažko bolo aj na ulicu vyjsť. Voda tiekla potokmi. Čo to malo znamenať? Snáď aj nebo nám chcelo ukázať svoju štedrosť pri oslávení jeho pamiatky? Slávnosti sa mali zúčastniť všetky školy okresu novozámockého počtom 65 s asi 3 000 žiakmi, ale pre zlé počasie prišli len z Paty a Tornoku a tunajšie novo-zámocké slovenské i maďarské školy. Slávnosť sa mala započať o pol desia-tej, ale bola už skoro 11. hodina, keď sa sprievod pohol - vlastne kto ako chcel, ku kaplnke na Bernolákovom námestí, kde je on pochovaný.
Slávnosť započala národnou hymnou, proslov povedal inšpektor Kurinský. Nasledovalo odhaľovanie pamätnej dosky, ktorá je z čistého mramoru v jednej stene kaplnky zamurovaná.“
ÚLOHA:
N 47° 59.(B+2*E) ((D-C):3) ' E 18° 9.(G-A) ((E+D)*(A+C))+G:F'
Skontrolovať riešenie 