Železničná
Železničná trať Košice – Bohumín mala podľa prvých úvah prispieť k zlacneniu dopravy železnej rudy a železa z baní a hút Liptova a Spiša do železiarni v Třinci. Predpokladalo sa tiež, že železnica dokáže zvýšiť produkciu a odbyt uhlia z Karvinej a sprístupniť kúpele Smokovec vo Vysokých Tatrách. Pamätný spis o Košicko – bohumínskej železnici z roku 1864 načrtol, že železnica zabezpečí monarchii, najmä však Uhorsku a Sedmohradsku, podstatnú časť tranzitnej prepravy medzi Čiernym a Baltickým morom.
O výstavbu železnice prejavili záujem bratia Richeovci, belgickí podnikatelia. Roku 1866 získali od cisára Františka Jozefa I. koncesiu. Po finančných ťažkostiach prebrala stavbu železničnej trate Anglo-rakúska banka. V roku 1869 bola otvorená prvá časť trate Bohumín – Těšín. V roku 1872 bola dokončená celá trať. Dňa 12. decembra 1871 bol otvorený úsek železničnej trate Poprad–Spišská Nová Ves a 12. marca 1872 úsek Spišská Nová Ves – Kysak. Prevádzku na tratiach v Uhorsku zabezpečovalo riaditeľstvo v Košiciach a rakúske trate spadali pod riaditeľstvo v Českom Těšíne.
Spišská Nová Ves slúžila ako domovská stanica čiat osobných a nákladných vlakov a strojových čiat. Pôvodne mala stanica len päť koľají.
Táto jednoduchá keška sa nachádza pod železničným mostom na trati Spišská Nová Ves – Košice. Miesto je málo frekventované, pri odlove vás môžu vyrušiť iba záhradkári z neďalekej záhradkarskej osady alebo rybári J
Prosíme vás, aby ste predmety v keške vymieňali férovo.
Ak máte po ruke niečo s tématikou železníc, môžete to v keške vymeniť J.