Národná prírodná pamiatka
Devínska hradná skala
NPP Devínska hradná skala bola vyhlásená nariadením zastupiteľstva mesta Bratislavy v roku 1990 a vyhláškou MŽP SR v roku 1996. Predmetom je ochrana výraznej geologickej ako aj botanickej a zoologickej lokality. Plocha je 0,70 ha.
Steny brala sú vysoké približne 70 m a tvoria južný okraj obalovej jednotky tatrika Malých Karpát. Geologický podklad tvoria druhohorné dolomity, zlepence, vápence. Na hradnej skale sú zreteľné aj tektonické poruchy.
Hrad Devín
Miesto na sútoku riek Dunaja a Moravy bolo osídlené od praveku. Po Keltoch od 1. – 4. storočia sa stal Devín súčasťou hraničného obranného systému
Limes romanus. V 9. storočí je toto miesto spojené s menom kniežaťa Rastislava, ktorý tu nechal vybudovať mohutnú
veľkomoravskú pevnosť. V 13. storočí postavili na hornom hrade
pohraničnú kráľovskú pevnosť, ďalšie stavebné úpravy sa uskutočňovali v priebehu 15. – 17. storočia, kedy sa tu vystriedalo niekoľko majiteľov. V roku 1809 hrad zničili
napoleonské vojská.
Najzaujímavejšia časť hradu je stredný hrad. Jeho dominantou sú zakonzervované murivá renesančných palácov Báthoryovcov a Garayovcov. Okrem toho sú tu odkryté základy rímskej stavby, objavené počas archeologického výskumu v 30-tych rokoch 20. storočia ako aj zvyšky obytných a hospodárskych priestorov. Rozsiahlemu priestranstvu stredného hradu dominuje 60 metrov hlboká hradná studňa v jeho severozápadnej časti. Jej horná časť je vybudovaná z pieskovcových kvádrov, stred je vytesaný do skaly, dolná časť je spevnená podobne ako horná. V suteréne renesančného paláca sa nachádza výstavná sieň využívaná na sezónne výstavy s tematikou histórie hradu. Na múre paláca je umiestnená pamätná tabuľa z roku 1936 pripomínajúca storočnicu historického výletu slovenskej mládeže na Devín, ktorú organizoval v roku 1836 Ľudovít Štúr.
Pôdorys hradu Devín
Legenda k pôdorysu
1 - akropola horného hradu, 2 - nádvorie, 3 - zvyšok hranolovej vstupnej veže, 4 - pozdĺžne bašty, 5 - šijová priekopa, 6 - stredný hrad, 7 - obranná bašta, 8 - predbránie, 9 - palác Gorjanskovcov, 10 - palác Báthoryovcov, 11 - studňa, 12 - prevádzková budova, 13 - brána obranného pásma, 14 - strážna vežička (Panenská, alebo Mníška), 15 - delová bašta, 16 - dolný hrad
Nad sútokom Dunaja s riekou Morava nám neunikne pohľad na malú vežičku zvaná Mníška (tiež Panenská veža), osamotene sa vypínajúcu na strmom skalnom hrote. Vpravo od nej na južnom svahu hradného brala hrotitý gotický portál naznačuje vstup do tzv. tunelovej jaskyne. Dosahuje dĺžku 11,5 metra a výšku takmer deväť metrov. Prechádza celým hradným vrchom. Najstaršia časť – horný hrad – pozostáva zo zvyškov šesťbokej, pravdepodobne dvojpodlažnej kamennej veže a dvoma nad sebou umiestnenými opevnenými plochami. Prístup na horný hrad vedie krátkym mostíkom ponad obrannú priekopu. Horný hrad je po archeologickom výskume a rekonštrukcii od r.2017 otvorený pre verejnosť. Budovy, alebo základy objektov hradu sú zachované a celý hrad je pomerne dobre čitateľný v teréne.
Povesti a legendy
Povesť o panenskej veži
Povráva sa, že sa rytier Mikuláš, pán Devínskeho hradu, vybral na pytačky až do Korutánska. Do oka mu padla panna Magdaléna z bohatej rodiny. Otec dievčaťa však Mikulášovu prosbu odmietol, no rytier Magdalénu uniesol. Panna Margaréta sa ani príliš nebránila, lebo sa jej mladý rytier páčil, a po príchode do Devína aj jeho krásny hrad. Pred svadbou však zavítal na Devínsky hrad Margarétin strýc Rafael, opát z Isenburgu. Jeho ozbrojenci sa zmocnili dievčiny a vydali sa späť do Korutánska. Rytier Mikuláš ich však dostihol a po boji Margarétu získal späť. Po návrate na hrad sa začali konať prípravy na svadbu. Len čo si v kaplnke povedali svoje áno, na nádvorí hradu opäť zarinčali zbrane. Opát Rafael ľsťou oklamal stráž a vtrhol do hradu. Korutánci boli tentoraz v prevahe a rytiera Mikuláša donútili ustúpiť do štíhlej veže na skalnej ostrohe čnejúcej nad sútokom Dunaja a Moravy. Keď vplyvom náporu vojsk dvere do veže povolili, rytier Mikuláš v nerovnom boji padol. Jeho mladá nevesta od žiaľu skočila do Dunaja. Mútne vody rieky pannu Margarétu v jej svadobný deň pochovali a veža na skalnej ostrohe od tých čias nesie meno Panenská veža.
Povesť o hradnej studni
Na hrade Devín dlho-predlho chýbala voda. A tak hradný pán vybral najmocnejších zo svojich poddaných a sľúbil im, že keď vykopú na Devíne studňu, tak dostanú slobodu. Tí skutočne studňu vykopali a našli pritom aj hrudu zlata, z ktorého dali zhotoviť brošňu. Hradnému pánovi odovzdali vodu a jeho manželke šperk. Vtedy diabol v podobe mrzkého šaša našuškal hradnému pánovi, že zlata bolo možno aj viac. Kopáči si namiesto slobody vyslúžili žalár a nakoniec ich vrhli z brala do Dunaja. Úbožiaci pred smrťou prekliali hradného pána i jeho šaša, ktorí sa potom presne o rok a jeden deň nešťastnou náhodou zrútili z toho istého miesta do Dunaja.
K samotnej keške
Národná prírodná pamiatka Devínska hradná skala je len samotné bralo, na ktorom sa nachádza horný hrad.
Keška sa nenachádza v NPP a dá sa k nej legálne dostať!
Najjednoduchší prístup je od amfiteátra po schodoch hore. Áno, pri budove sú zákazové tabule. Tie však neboli osadené z dôvodu ochrany prírody, ale aby ľudia nevstupovali do chátrajúcej budovy a na jej strechu.
V prípade, že nechceš porušiť žiaden zákaz, použi pripojené súradnice. Ukazujúc začiatok nenápadného chodníčka za krížom. Terén 4 je dôvodu tohto prístupu, veľmi strmé stúpanie a nutnosť použiť aj ruky (výstup som otestoval so synom a 10 ročný to zvládol).
Neodporúčam odlov v noci a samozrejme dajte pozor na deti!
Pri samotnom odlove netreba liezť po skalách.
Ak máš záujem, pozri si fotospoiler.
Objav na ňom modrú myšku, ľahko nájdeš skrytú kešku.
Po odlove je samotný záver zostupu nepríjemnejší. Ak chceš pohodlnejšiu návratovú trasu, stúpaj až hore ku hradbám. Užívaj si nádherné výhľady a kráčaj po chodníku ku schodom (súradnice tiež pripojené), po ktorých môžeš zostúpiť dole k ceste.