Sériu „kde spáva ...“ asi poznáte, mňa asi nie. Keďže aj ja mám rada aj hľadanie kešiek, aj zvieratká, a chcela som mať aj vlastnú kešku, rozhodla som sa mojou prvou keškou prispieť do ocinovej série. Tentokrát sa dozviete, kde spáva srnka, či srnec, alebo sŕňatko – vlastne skôr kde sa kŕmia, a to najmä v zime.
Srnec lesný (lat. Capreolus capreolus)
Srnec lesný (lat. Capreolus capreolus) je našou pôvodnou raticovou zverou. Patrí do podčeľade jeleníky. Je oveľa menší ako jeleň, dĺžka tela je v priemere 100-115cm a hmotnosť zriedkavo presahuje 30 kg. Tak ako u ostatných druhov raticovej zveri aj pri srncovi platí, že samec je väčší ako samica. Trvalý chrup má 32 zubov, výnimočne 34, pokiaľ sa jedincovi vyvinú špiciaky.
Sfarbenie srnčej zveri
Srnčia zver má v lete červenohnedú až žltohnedú farbu a biele zrkadlo. Na zimu presrstí do sivohnedej až sivej farby. Srnčatá majú po narodení klasické svetlé škvrny, ktoré v auguste miznú. S vekom srncom postupne šedivie maska, čo poľovníkom uľahčuje určovanie veku.
Srnčie parožie
Rovnako ako pri jeleňovi alebo danielovi aj pri srncovi nosí parožie iba samec. Je síce pravda, že zriedkavo slabé parôžky nasadí aj srna, tento jav je však z chovateľského hľadiska nežiadúci. Srnec má spomedzi všetkých druhov parohatej zveri žijúcej na našom území najmenšie parožie. Kmeň je dlhý v priemere od 20 do 30 cm a len veľmi zriedkavo srnec nasadzuje parožie silnejšie od šestoráka. Srnec sa svojej ozdoby zbavuje v októbri až v decembri, aby už v apríli (niekedy až začiatkom mája) nasledujúceho roka vytĺkol nové parožie.
Ako sme už spomenuli, srnčie parožie je nie len menšie, ale z hľadiska stavby aj jednoduchšie ako u jeho väčších súkmeňovcov. Z ružice vyrastá kmeň, z ktorého následne vychádzaj predná, zadná a vrcholová (stredná) vetva. Pre hodnotenie srnčích trofejí je dôležité aj perlenie a ryhovanie parožia. Výnimočne srnec môže nasadiť aj parožie osmoráka alebo ešte pestrejšie. Pri srncoch sa oproti inej parohatej zveri pomerne často vyskytujú rôzne deformácie parožia (napr. srnce parochniare, viac kmeňov, atypický tvar parožia a pod.).
Srnec lesný – spôsob života
Srnec lesný je odkázaný na ľahko strávitelnú potravu bohatú na bielkoviny. Je to bylinožravec, ktorého zaraďujeme medzi ohryzovače. Na jeho jedálny lístok patria trávy, byliny, kvety, ďatelinu, listy, púčiky a mladé výhonky krov a stromov. S chuťou prijíma rôzne poľnohospodárske plodiny a lesné plody, či huby (najmä koncom leta). Srnce žijú väčšinu roka samotársky. Srny žijú v rodinách so svojimi najmladšími srnčatami a srnčatami z minulého roka. Jednoročné srny pred vrhnutím dočasne matku opustia a zdržiavajú sa v blízkosti starších srncov. Po ruji sa opäť vracajú k matke. Srnce si od marca obsadzujú svoje teritórium, ktoré si značkujú odieraním, otĺkaním (pachové žľazy) a močom. Iné srnce v ňom nestrpia. V tomto teritóriu zotrvávajú až do ruje. Po nej sa ich teritoriálne správanie vytratí. Na jeseň a v zime sa srnčia zver zoskupuje aj do väčších zmiešaných čried, najmä pri vhodných zdrojoch potravy.
Párenie – srnčia ruja
Srnčia ruja trvá od júla do polovice augusta. Veľmi zriedka môže dôjsť k dodatočnej ruji koncom roka. Počas ruje srnec vyhľadáva rujnú srnu, s ktorou sa pári približne počas 3-4 dní. Následne vyhľadáva ďalšiu. Predtým, ako dôjde k samotnému aktu párenia srnec svoju družku naháňa pričom hlasno fučí. Ruja pripravená na párenie privoláva srnca pískaním. Práve napodobňovanie tohto zvuku je veľmi úspešné pri love srnca vábením. K fyzickým stretom medzi dvoma srncami dochádza len zriedkavo.
Rozmnožovanie
Doba gravidity je približne 290 dní, vrátane latentnej gravidity (tzv. utajená gravidita, počas ktorej sa plod nevyvíja), ktorá trvá asi do decembra. Srna vrhá koncom mája – začiatkom júna buď 1, alebo väčšinou 2 mláďatá (výnimočne aj 3), ktoré dojčí asi 4 mesiace, niekedy aj viac. Prírastok srnčej zveri je 80-120% jarného stavu samičej zveri.
Peknú prechádzku a veľa šťastia pri odlove
Štartovacia výbava: logbook – doneste si vlastné písadlo
Zdroj: www.horou.sk