Starý obecný mlyn
sa nachádza na piatom tajchu od koncu dediny Hummel. Pracacal na rovnakom princípe pohonu vodou cez vodné koleso ako hámre, kde voda zo zásobníka padala na koleso. Na základe pohonu sa vychádza z toho že stavba mlynu bola poschodová, kde koleso s hnacím hriadeľom sa nachádzalo na prízemí. Pohon mlecieho kameňa bol vytvorený ozubením a zvislým hriadeľom. Kameň sa nachádzal na prvom poschodí. V zadnej časti mlyna kde je dodnes vidieť plošinu sa zrejme nachádzal sklad obilia. Mlynár zo skladu priamo sypal obilie cez dávkovač na kameň a na prízemí sa mu cez zberník sypala muka. Takým to spôsobom mal uľahčnú prácu s presúvaním obilia.
Samotný mlyn bola drevostavba s kamennými základmi a opornými múrmi na prízemí. V blízkosti pod mlynom sa nachádzal aj príbytok mlynára pretože dodnes sú zjavné obrysy pôdorysu stavby. Pred mlynárovým domom sa nachádza vodný žlab v ktorom tiekla voda z tajchu obecného mlyna do tajchu obecnej píly. Zrejmé je že postupom času klesá vodná hladina potoku Hummel a na pohon mlynu to nestačilo. Obec si postavila nový mlyn na sútoku potokov Hummel a Goldseifen, ktorý mal dva zásobné rybníky-tajchy.
Brúsny kameň
Poslednou tecnologickou opeáciou hámorníckej výrobe bolo brúsenie výrobkov. Kováči používali ako brúsný nastroj prírodný brúsný kotúč z pieskovca. Bol nasadený na hriadeli malého vodného kolesa hámra a poháňaný prúdom vody. Sám kotúč bol z časti ponorený vo vode. Keď sa po dlhšej práci hrany brúsných źrn otupili, kotúč sa oživoval nie orovnávaním ale nasekávaním sekrierkami, špecialne na to určenými.
