Markušovská dolina
Markušovskú dolinu dnes poznajú milovníci turistiky, cyklistiky, aj hubári. Je známa svojim prírodným bohatstvom, aj slávnou históriou baníctva na Spiši. Málokto však už dnes vie, že cesta dolinou vedie po zvršku bývalej úzkorozchodnej baníckej železničky k torzu aglomeračnej pražiacej pece v Bindte.
V baníckej dedinke Hnilčík kedysi bola banská úzkorozchodná železnička, ktorá spájala banský závod na Bindte so stanicou košicko-bohumínskej železnice v Markušovciach. Na tom by nebolo nič zvlášne, ale po tridsiatich rokoch prevádzky parnú trakciu odstavili a železničku ako prvú na Slovensku elektrifikovali. Písal sa rok 1902.
Železničku postavila banská a hutná spoločnosť arcikniežaťa Albrechta v rokoch 1872 - 1873 ako prípojku železničnej trate Košice - Bohumín. Trať mala parnú trakciu, vlak ťahali dve malé dvojnápravové parné horské lokomotívy ktoré dokázali ísť rýchlosťou 13,2 km/hod.
Vozňový park pozostával z 35 vozňov o nosnosti 5 ton pre prepravu rudy. Ďalej to boli 2 špeciálne vozne s otáčavými ramenami pre dopravu dreva (tzv. klaničiaky), 2 drevené kryté vozne, jeden pre dopravu potravín a iného cenného nákladu, druhý na dopravu osôb, 9 plochých pracovných vozňov pre dopravu materiálu a náradia pri údržbe trate a jedna dvojsedadlová drezina. Vláčik mal predpísané zoradenie, pričom plne naložený mohol mať iba 10 vozňov s rudou a každý druhý vozeň bol povinne vybavený brzdou.
Stanica železničky na Bindte a nakládka rudy do vozňov parnej trakcie
Na konci 19. stor. sa železnička stala nerentabilnou, parnú trakciu odstavili a namiesto nej zaviedli konskú. Vlastníkom banského závodu Bindt a bindtianskej úzkokoľajky sa v r. 1895 stal arciknieža Fridrich. Železničku dal prebudovať na elektrickú trakciu. Trať sa tak stala úplne prvou elektrifikovanou traťou na území Slovenska. V roku 1902 bola prestavba dokončená. Elektrifikovaná bola jednosmerným prúdom o napätí 500 - 600 V. Násypy a zárezy trate boli oplotené, cestné priechody boli chránené uzamykateľnými závorami.
Využiteľnosť železničky sa zvýšila keď na Bindte začala podnikať aj Hornosliezska účastinná spoločnosť pre železničné potreby so sídlom v Katoviciach. Tá tiež potrebovala dopraviť vyťaženú rudu ku hlavnej železnici a preto sa dohodla s jej vlastníkom o spoločnom využívaní. Jej kapacita v tom čase bola 170 - 180 t za 10 hodín.
Elektrická lokomotíva na trati Bindt - Markušovce v roku 1902
Na trati premávali 2 elektrické lokomotívy. Lokomotíva z Bindtu do Markušoviec dopravila 7 plných vozňov, v opačnom smere 10 prázdnych. Najväčší úklon trate činil 25 cm/m.
Trať fungovala do 23. marca 1939, kedy bola prevádzka na trati zastavená a začalo sa s jej demontážou. Dnes je trať poľnou cestou, ktorá kopíruje bývalú železničku. Pri Markušovciach je teleso trate prekryté odkaliskom.
Parametre trate:
Dĺžka: 8,81 km vrátane staníc
Rozchod koľají: 1000 mm.
Počet mostov na trati: 23, + 5 priepustov
Hmotnosť koľajníc: 16,8 kg / meter.
Jediný zachovalý vozeň železničnej dopravy je pripravený (po rekonštrukcii) uložený v depe popradskej stanici. Je natretý oranžovou farbou, je drevený a má číslo 35 TEVD.
Prosíme vás, aby ste s keškou zaobchádzali veľmi opatrne, aby vydržala čo najdlšie.
Pri "otváraní" ju stačí trošička nadvihnúť a potiahnuť opatrne k sebe.
Ak si chcete z kešky zobrať nejaký predmet, určený na výmenu, vymieňajte férovo :-)
Ak vás už začalo smädiť, všimnite si po ľavej strane (smerom k Markušovciam) cestičku vľavo. Vydajte sa po nej a hneď po pár metroch narazíte na studničku s výbornou sviežou vodou :-) Ak ste si ju obzreli a občerstvili sa, určite budete vedieť, či sa pri nej nachádza
prístrešok (1),
maličké jazierko (5)
alebo lavička (9)
Číslo správnej odpovede si zapíšte, lebo jeho hodnota=C :-)
Markusovska dolina #7