Mlynský náhon
Nachádza sa len pár metrov od suradnic.
Mlynský náhon je technická pamiatka a najstaršie inžinierske dielo v Košiciach, ktoré vzniklo približne v 15. storočí.
Išlo buď o umelo vytvorený vodný tok, ktorý bol ramenom rieky Hornád alebo o upravený meander ramena spomínanej rieky.
Dostal pomenovanie po bývalom vodnom mlyne.
V minulosti bol využívaný na rekreáciu i ako hnacia sila.
Prvé mlyny na Mlynskom jarku vznikli pravdepodobne už v polovici 14. storočia.
Zatiaľ najstarší známy výkres zachytávajúci Mlynský náhon je nákres, ktorý pre cisárskeho generála Enea Capraru vyhotovil neznámi francúzsky inžinier v čase obliehania Košíc v roku 1685.
Mlynský náhon pretekal za mestskými hradbami.
Boli na ňom vybudované mlyny, v ktorých sa nemusela mlieť iba múka.
Mohli premieňať vodnú silu aj na inú energiu.
Výrazom mlynský náhon sa označovali všetky mlyny, t. j. zariadenia, ktoré poháňala voda.
Boli to valchovacie mlyny, kujne železa, vyroba drotu, plechu, drviče rudy atď.
V 19. storočí tu postavili aj vodné turbíny.
Najznámejšia bola malá vodná elektrareň Turbina na mieste Horneho mlyna pri Mlynskej baste.
V roku 1900 viedlo cez náhon až 15 mostov.
V roku 1968 však bola voda na Rašínovej ulici (dnes Štefánikova ulica) vypumpovaná a nahradená štvorprúdovou komunikáciou, čím sa z centra mesta odstránila vodná plocha.
Týmto urbanistickým zásahom bol v hlbokej priekope koryta Mlynského náhonu vybudovaný východný okružný komunikačný ťah mesta Košice.
Táto cesta je hlavnou dopravnou spojnicou medzi severom a juhom mesta.
Mesto Košice tak prišlo a najkrajšiu a najpôsobivejšiu časť Mlynského náhonu nazývanú aj Košické Benátky.