Jaroslav Filip
Jaroslav Filip (*2. jún 1949, Hontianske Moravce – †11. júl 2000, Bratislava) bol slovenský hudobník, skladateľ, humorista, dramaturg, herec a zanietený propagátor internetu s neobyčajne širokým spektrom aktivít.
Narodil sa v učiteľskej rodine. Mal troch súrodencov: o štyri roky mladšieho Ľuba, o šesť rokov mladšiu Táňu a o desať rokov mladšieho Vlastimila. Od siedmich rokov hral na klavíri, ktorému prišiel na chuť až v štrnástich rokoch. Spolu s láskou k hre na klavíri prepadol aj vášni bigbíťákov – vysielaniu Rádia Luxemburg. Študoval na základnej umeleckej škole v Šahách, ktorú ukončil ako jeden z prvých absolventov.
Začiatkom 60. rokov študoval na konzervatóriu v Bratislave. kde si privandrovalec okamžite našiel partiu kamarátov. S nimi čoskoro okúsil návykovú atmosféru bohémskeho života. Na školu nezvýšil čas. Zasiahli rodičia a nedisciplinovaný „búrlivák“ dostal ďalšiu šancu na konzervatóriu v Žiline. Po jeho absolvovaní v roku 1968 sa vrátil do Bratislavy pretože chcel byť hercom, čo bolo jeho komediantskému naturelu najbližšie.
Neskôr študoval na VŠMU dramaturgiu a scénaristiku, kde v roku 1976 promoval. V 70. rokoch sa udialo všetko, čo bolo pre ďalší Filipov život kľúčové (okrem stretnutia s počítačmi). Začal hrať s Ursinym a nahral s ním podstatné albumy, oženil sa, účinkoval v Divadle u Rolanda, pracoval v rozhlase v relácii „Pohľady do kultúry“, začal moderovať televízne relácie a dal sa dokopy s Lasicom a Satinským, skladal scéniky. Okrem toho pravidelne tvoril filmovú hudbu a stvárňoval rôzne filmové postavy.
Po revolúcii verejnosť vnímala Filipa predovšetkým ako humoristu. Najskôr prostredníctvom rozhlasovej relácie „Apropo“, neskôr cez jej televízne obmeny a rôzne súvisiace spolupráce so Stanom Radičom, Rasťom Piškom, Miroslavom Nogom, Štefanom Skrúcaným a Zuzanou Tlučkovou.
Filip si okrem umenia a cigariet zamiloval aj nové technológie. Bol známy ako zanietený fanúšik a propagátor mobilných telefónov a najmä internetu. Prostredníctvom dial-up pripojenia bol online už od začiatku druhej polovice 90. rokov, teda v dobe, kedy bola jeho penetrácia na Slovensku veľmi nízka. V roku 1997 založil prvý slovenský internetový magazín s názvom „Sieťovka“, do ktorého až do posledných chvíľ života prispieval ako nadšenec modernej techniky. Jeho povestnú nespavosť a sklony pracovať v noci reflektovala tiež jeho rozhlasová relácia „Noční vtáci“ na rádiu Twist, kde s poslucháčmi komunikoval telefonicky, ale aj online.
Jaro Filip nás nečakane opustil vo veku 51 rokov, zomrel za počítačom v noci 11. júla 2000 na následky masívneho srdcového infarktu, ktorý bol výsledkom nesprávnej životosprávy a viery v alternatívne liečebné postupy. Zanechal po sebe štyri deti - synov Jara a Lea a dcéru Evu, ktorých mal s manželkou Evou a nekonvenčnú hudobníčku Dorotu Nvotovú, ktorú splodil s herečkou Annou Šiškovou.
V roku 2002 o ňom vyšla životopisná kniha „Človek hromadného výskytu“ od Mariana Jaslovského (presne tak ho raz vďaka všestranným aktivitám nazval Marián Varga) a v roku 2008 bol o ňom spracovaný dokument z cyklu „Radosť zo života“.
V roku 2004 mu prezident Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam za neobyčajný a mnohostranný umelecký talent a osobité umelecké aktivity, schopnosť tímovej spolupráce s výraznými slovenskými a českými umelcami, ako aj za výnimočné osobnostné a charakterové vlastnosti a postoje.
Možno neviete: Lucia Šoralová, známa slovenská speváčka žijúca v Prahe, je neterou Jara Filipa.
Ku keške:
Kešku na úvodných súradniciach nehľadaj. Stojí tam rodný dom Jara Filipa a pred ním je osadená pamätná tabuľa, ktorú svojmu najznámejšiemu a najslávnejšiemu rodákovi venovala obec Hontianske Moravce. Ak máš trochu času nazvyš, urob si tu krátku zastávku.
Na určenie súradníc si potrebuješ vypočuť niekoľko piesní Jara Filipa. Je ich mnoho, nemaj strach, nemusíš ich všetky počúvať! Ja som si pre teba vybral album „Najkrajšie piesne Jara Filipa“, na ktorom sú všetky potrebné skladby. Keď si ho pozorne vypočuješ, ľahko určíš nasledovné:
- V piesni „Cez okno“ sa spieva o mestách, ktoré možno vidieť cez okno. Urči, koľko miest vidí Jaro cez okno, ich počet je: W = ?
- V piesni „Bolo nás jedenásť“ idú kamarátov vešať. Koľko kamarátov nakoniec prežije? Ich počet je: J = ?
- V piesni „Na výstave“ vybijú návštevníkovi výstavy nejaké zuby. Ich počet je: F = ?
- V piesni „V našej obci“ sa spieva o abstinentovi Ďurovi, ktorý má, tak ako aj ostatní chlapi v dedine, isté fyzické a charakterové črty. Ich počet je: H = ?
- V piesni „Turci idúúú...“ vtrhne Turek na národný výbor medzi oslavujúce pracovníčky. V poradí koľká pracovníčka „jačí“ na Turka? Hodnota M = ?
Na to, aby si zistil, kde presne hľadať skrýšu, musíš už len dosadiť získané hodnoty do vzorca:
N48°11.[(J+M)2+F], E018°50.[(J+W)2+H3]
A ešte niečo: v istej piesni spieva Jaro o stromoch. Urči názov piesne a druh stromov, o ktorých Jaro spieva. Tak získaš nápovedu, kde máš hľadať skrýšu.
Vypočuj si aj iné skladby Jara Filipa, všetky sú skvelé. Prípadne napíš do logu, ktorú z jeho skladieb máš najradšej. Ďakujem za návštevu.