Jaskyne
Jaskyňa je prírodný podzemný dutinový priestor, ktorý vzniká buď v krase rozpúšťaním, vymieľaním, resp. zvetrávaním materskej horniny, vo vulkanických horninách ako dutina po plynoch, alebo na pobreží pôsobením prílivových vĺn (abrázna jaskyňa). Štúdiom jaskýň sa zaoberá odvetvie geomorfológie – speleológia. V súčasnosti sa vymedzujú aj ďalšie špecifické odbory – krasová geológia a krasová geomorfológia, pre ktoré jaskyňa predstavuje osobitý predmet výskumu.
Jaskyne sú tvorené geologickými procesmi, ktoré môžu ešte obsahovať kombinácie chemických procesov, tektonických síl a atmosférického pôsobenia.
Domica
Podľa spôsobu vzniku jaskyne ich delíme na primárne a sekundárne.
Primárne jaskyne
Niektoré jaskyne vznikajú zároveň s horninou. Nazývame ich pôvodné alebo primárne jaskyne; v speleológii a krasovej geomorfológii ich poznáme pod termínom syngenetické jaskyne (napr. Jelenecká jaskyňa vo Veľkej Fatre, Travertínová jaskyňa v Hájskej tiesňave v Slovenskom krase). Vznikajú predovšetkým pri sedimentácii pramenných vápencov alebo vo vulkanických horninách, kde sa tvoria lávové jaskyne (exhalačné komíny a pod.), ale aj tzv. tree-mould caves, resp. jaskyne (alebo kaverny) po biogénnom rozklade stromov prikrytých horninou. Príkladov zo Slovenska je veľa (Studňa na Ragáči ako exhalačný komín, jaskyne typu tree-mould caves vo Vihorlatských vrchoch).
Sekundárne jaskyne
Sekundárne jaskyne, ktoré v speleológii a krasovej geomorfológii poznáme pod termínom epigenetické jaskyne, vznikajú neskoršou postupnou koróziou, eróziou, kryogénnym zvetrávaním, rútením, či v prostredí gravitačnej deformácie už vzniknutej horniny, alebo vzájomnými kombináciami spomenutých dejov. Príkladom jaskyne, v ktorej pri speleogenéze dominovali procesy vymieľania a chemického zvetrávania je Domica v Slovenskom krase alebo Ochtinská aragonitová jaskyňa v Hrádku Revúckej vrchoviny.
Gombasecká jaskyňa
O skutočnosti, že Slovensko v stredoeurópskom meradle patrí medzi krajiny s najväčším bohatstvom krasových javov, vie spomedzi širšej verejnosti iba málokto. Jej pozornosť je zvyčajne zúžená len na niekoľko jaskýň, populárnych z pohľadu možnosti ich návštevy počas turistického či poznávacieho výletu. O zostatku z približne 7014 známych jaskýň na Slovensku v súčasnosti sú informácie známe zvyčajne iba speleológom, jaskyniarom, nemnohým odborníkom – krasológom, krasovým geológom a geomorfológom, milovníkom krasu či zainteresovaným turistom.
Čerešňová jaskyňa (495 m n. m.)
Neďaleko Uhrovského hradu, ktorého územie možno geomorfologicky zaradiť do podsústavy Karpaty, provincie Západné Karpaty, Fatransko-tatranskej oblasti, celku Strážovské vrchy, podcelku Nitrické vrchy a časti Rokošské predhorie, sa nachádza verejnosti voľne prístupná Čerešňová jaskyňa. Vstup do jaskyne sa nachádza v nadmorskej výške 495 m a je dlhá 11 m. Priestory jaskyne vznikli v sivých dolomitoch na tektonickej poruche rozpúšťacou činnosťou priesakových vôd obohatených o oxid uhličitý, mierne sa však rozšírili aj mrazovým zvetrávaním. Jaskyňa sa skladá z menšej vstupnej siene, ktorá úzkym otvorom prechádza do prudko stúpajúcej chodby. V tejto chodbe môžeme vidieť krásnu sintrovú výzdobu v podobe nátekov.
Čerešňová jaskyňa - vstupný portál
K Čerešňovej jaskyni sa dostanete cestou z Uhrovského Podhradia – Čerešňovej smerom na Uhrovský hrad po pôvodnej trase kopírujúcej príjemnú lesnú cestu. Dostanete sa na rázcestie rozdeľujúce sa smerom k hradu, smerom na Holý vrch a lesnú neznačenú cestu. Poznávacím znamením je aj rozpadajúci sa prístrešok a neďaleká rampa, pred ktorou treba už len vystúpiť k jaskyni prudkým svahom na ľavej strane. Cesta k jaskyni nie je značená.
Čerešňová jaskyňa bola v roku 1994 vyhlásená za prírodnú pamiatku.
Čerešňová jaskyňa - pôdorys a pozdĺžny rez
Sinter (kalcit) - CaCO3
Ide vlastne o monominerálnu horninu tvorenú uhličitanom vápenatým. Býva často rozlične sfarbený rôznymi prímesami, najmä oxidmi železa. Sintrové útvary sa vyskytujú vo forme kvapľov v jaskyniach vo vápencových oblastiach. Zatiaľ čo stalaktity sú visiace dlhé útvary, stalagmity narastajú zo dna jaskyne. Spojením stalaktitu a stalagmitu vzniká stĺp - stalagnát. Sintrová výzdoba môže mať aj formu nátekov, záclon a mohutných galérií v jaskyniach.
Čerešňová jaskyňa - sintrová výzdoba v jej zadnej časti
Tvorí sa chemickým vyzrážaním uhličitanu vápenatého z vôd, ktoré presakujú puklinami v strope jaskýň. Po uvoľnení oxidu uhličitého sa kalcit vyzráža v podobe sintra.
Sinter, keďže jeho hlavnou súčasťou je kalcit, so šumením reaguje s kyselinou chlorovodíkovou.
Earthcache úlohy:
1.) Na úvodných súradniciach zisti, akými procesmi vznikla Čerešňová jaskyňa?
A - jaskyňa sa jednoznačne vytvorila po výbuchu sopky postupným zvetraním a odplavením tufového materiálu z andezitového jadra
B - jaskyňu si určite vyhĺbil bájny drak Čerešniak, po ktorom sa jaskyňa dodnes volá
C - jaskyňa samozrejme vznikla na tektonickej poruche rozpúšťacou činnosťou priesakových vôd obohatených o oxid uhličitý
D - na úvodných súradniciach vidím Uhrovský hrad, zrejme som totálne zablúdil
2.) V akej forme sa nachádza sintrová výzdoba v Čerešňovej jaskyni?
A - mne sa vidí, že vo forme nátekov
B - v žiadnej, lebo v jaskyni sa žiadna sintrová výzdoba nenachádza
C - jednoznačne vo forme krásnych stalagnátov
D - v jaskyni vidím na stenách nádherné sintrové obrazy, zrejme pozostatok pravekého osídlenia jaskyne
3.) Pridaj do logu fotku so vstupným portálom jaskyne takým spôsobom, že na fotografii jaskyne bude zároveň odfotený aj tvoj nick z geocachingu napísaný na nejakom papieri, ruke a pod. (každý hráč s vlastným nickom).
FOTKU PRILOŽ K LOGU!
4.) Pretiahni sa úzkym vchodom a v prudko stúpajúcej chodbe Čerešňovej jaskyne identifikuj a odfotografuj sintrovú výzdobu na stenách jaskyne (každý hráč samostatne).
FOTKU PRILOŽ K LOGU!
Logovať môžete ihneď. Vyriešené úlohy č. 1 a 2 mi, prosím, pošlite v správe do troch dní a NEZABUDNITE K LOGU PRILOŽIŤ FOTOGRAFIE Z ÚLOH č. 3 a 4, inak budem musieť log vymazať.
Prajem príjemný zážitok v krásnom prostredí :)